Lectio Divina: Na počiatku bolo Slovo…

Rok Božieho Slova je v plnom prúde a v spolupráci s vydavateľstvom Misionár sme sa rozhodli počas letných prázdnin publikovať na webe Zasvätený život texty pripravené sestrou Helenou Dudovou z Rehole Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristky), ktoré boli zverejnené v časopise Misionár. Liturgické obdobia či mesiace v roku nebudú síce sedieť, no texty cielene nechávame v pôvodine.


Prvým decembrovým dňom sme vstúpili do krásneho Roku Božieho slova, ktorý vyhlásila Konferencia biskupov Slovenska, odpovedajúc tak na výzvu prezidenta Katolíckej biblickej federácie – kardinála Luisa Antonia Tagleho. Stojíme tiež na začiatku nového kalendárneho roka. Možno sú veci, ktoré sme si zo starého roka presunuli do toho nového. Niečo sa už podarilo uzavrieť v tom starom, pred nami tiež stoja i nové úlohy, výzvy, očakávania, plány, ktoré budeme potrebovať rozlíšiť. Určite však nebudú chýbať ani Pánove prekvapenia.

Nový však nie je len rok, ale aj každý deň, ktorý sa nám Boh dá dožiť. Nová je každá chvíľa, sekunda. Je jeho darom a milosťou. Každý deň so sebou zároveň prináša i sviežosť jeho lásky a milosti, ktorá neprestala a nevyčerpala sa, ako hovorí Písmo: „Pánova láska neprestala, jeho dobrota sa nevyčerpala, obnovuje sa každé ráno, taká veľká je jeho vernosť.“ (Nár 3, 23), ako aj: „(…) každé ráno prebúdza mi ucho, aby som načúval ako učeníci. Pán mi otvoril ucho a ja som neodporoval, neustúpil som spiatky.“ (Iz 50, 4 – 5).  

Určite nie je náhoda, že Cirkev nám kladie na srdce Božie slovo, aby sme ho viac poznali, milovali, načúvali mu, aby sme sa v našej každodennosti otvárali sviežosti lásky a milosti, ktorá vyplýva z čítaného a premodleného Božieho slova, z osobného stretnutia s Bohom; zo stretnutia s Osobou, nie s knihou, lebo „tvoje Slovo mi vracia život“ (Ž 119, 50) v ubehanej, niekedy až chaotickej každodennosti, poznačenej stresom a tlakom povinností.

Možno aj tento nový rok môže byť pre nás výzvou, aby na začiatku každého nového dňa bolo Slovo, naše stretnutie s ním. Možno si poviete: „Ale ja neviem, ako na to…“ Stačí však len otvoriť (niekedy oprášiť) Sväté písmo, ktoré doma možno stojí niekde na poličke; dať mu miesto v našom modlitebnom kútiku a vyhradiť si denne aspoň 10 či 15 minút na jeho čítanie s prosbou k Svätému Duchu, aby otvoril naše srdce na prijatie Slova, aby pred nami otvoril aj bohatstvo svojho Slova, aby sme ho vedeli prijať a správne mu porozumieť. Veľmi pekne to vyjadril Francois Garagnon, keď povedal: „… Božie čítanie lectio divina znamená s otvoreným srdcom otvoriť knihu Písma a dovoliť, aby Božie slovo prehovorilo k tvojej duši. Je potrebné čakať, až dušu celkom naplní ticho. Vtedy pocítiš chvenie – Božie slovo rozozvučí struny tvojej duše a vyvábi z nej celú symfóniu. V tej chvíli budú slová, ktoré čítaš, odpoveďou na otázky, ktoré si kladieš, dokonca aj na tie, ktoré ti ani nenapadne položiť si. Nie vždy dostaneš odpoveď v pravom zmysle slova… Niekedy zaznie len ako akási stupnica, ktorá ti naznačí trhlinu v stene otázok. Ale aj tak môžeš pokojne pokračovať vo svojej ceste, lebo tvoju dušu naplnilo bohatstvo Božieho slova…“

Možno budete oponovať, že je to na dlho a že vy nemáte čas. Čas by sme ale mali venovať tomu, čo je pre nás dôležité. Aký dôležitý je pre nás vzťah s Bohom, naše stretávanie sa s ním, naše rozhovory s ním alebo čítanie „listu lásky“, ktorý nám adresuje každý deň skrze svoje Slovo – to vidíme na tom, koľko času tomu venujeme. Prehodnoťme teda naše využívanie času. Možno by nebolo zlé si to i napísať, a tak mať viditeľný rebríček našich priorít – čomu naozaj venujeme najviac času, čo alebo kto je naším bohom…

Nebojme sa tohto stretnutia! Po čase budeme sami prekvapení, akú moc má tých 15 minút ráno, keď dovolíme Bohu dotýkať sa strún našej duše – na nás, na náš deň a na všetko, čo v ňom budeme prežívať. Do daného dňa už totiž nebudeme vstupovať len sami, len s vlastnými silami, obavami či dokonca so strachom z rôznych situácií, ktoré pred nami stoja. Budeme doň vstupovať už vyzbrojení mocou Najvyššieho, odovzdaní jeho láske, osviežení dažďom jeho milostí, s pokojom v srdci, ktorý nie je výsledkom nášho úsilia, ale jeho darom. Budeme kráčať vo svetle, ktoré nám dal svojím Slovom či nežným dotykom útechy duše, možno s upozornením, na čo si dávať pozor. Po boku budeme mať totiž toho, na koho sa môžeme v rôznych situáciách obrátiť. Nikdy nebudeme sami… Aby sme nestratili a nerozptýlili toto bohatstvo Slova, ktoré sme dostali ráno, dobré je konkrétne Slovo – to, ktoré nás oslovilo, pripomínať si aj počas dňa, opierať sa oň i jeho prísľuby. Veľmi dôležitá je i naša rekapitulácia dňa večer – ako sme v ňom vnímali pôsobenie Boha, aké boli konkrétne prejavy jeho lásky voči nám a aká bola naša odpoveď na ňu. Vtedy Slovo, ktoré otváralo náš deň, ho i uzatvorí… Naplní sa…

Ak máme pochybnosti či neistotu v súvislosti so správnosťou nášho čítania a chápania Božieho slova, určite nám poradí či pomôže duchovný otec z našej farnosti, možno nejaké spoločenstvo, ktoré tam funguje, prípadne niekto z nášho okolia, známy alebo priateľ, o ktorom vieme, že kráča takouto cestou. Pomôže aj dobrá duchovná literatúra o tejto téme alebo nejaký seminár o lectio divina, duchovná obnova či duchovné cvičenia, založené na Božom slove.

Buďte si tiež istí, že na tejto ceste vás sprevádzame aj my, v kláštore, našou modlitbou.

Prajeme vám krásne dobrodružstvo s Božím slovom… Stojí to zato!

Na záver nech nás povzbudia i slová svätého Pavla, adresované mladému Timotejovi: „Uvažuj o tom, čo hovorím. Pán ti dá porozumieť všetkému.“ (2 Tim 2, 7).

(Pokračovanie nabudúce.)

Helena Dudová, OSsR
Časopis Misionár 01/2020

Foto: Komunikačný tím NSM / Peter Basala