Lectio divina VII.: Formácia Ježišových učeníkov
V spolupráci s vydavateľstvom Misionár sme sa rozhodli publikovať na webe Zasvätený život texty pripravené sestrou Helenou Dudovou z Rehole Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristky), ktoré boli zverejnené v Roku Božieho Slova v časopise Misionár. Liturgické obdobia či mesiace v roku nebudú síce sedieť, no texty cielene nechávame v pôvodine, keďže na seba príspevky nadväzujú.
Boh každého z nás povoláva, aby sme sa stali jeho učeníkmi – každého podľa svojho povolania. Toto je základ. Boh každého povolal k životu, k jednote života s ním tu, na zemi, i vo večnosti. Každého tiež povolal k jeho špecifickému povolaniu, ktoré má pripravené od večnosti. Ani Petra nepovolal Ježiš hneď za prvého pápeža alebo apoštola, ale najskôr za učeníka. Iniciatíva pritom vychádza od Krista. V rabínskych školách si učeník sám hľadal majstra, ktorý zodpovedal jeho požiadavkám a ambíciám, od ktorého sa mohol veľa naučiť. Pri Ježišovi je to naopak – učiteľ si vyberá učeníkov. Už za nás zaplatil všetko – školné, „skriptá“ i všetky s tým súvisiace záležitosti, a to svojou smrťou na kríži. Záleží teda len od nás, či si ho vedome vyberieme za Učiteľa a Pána a či vstúpime do jeho formačnej školy. V akom duchu sa nesie jeho vzdelávanie, to povedal slovami: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí…“ (Jn 8, 31 – 32). Nasledovanie Učiteľa so sebou, prirodzene, prinášalo aj opustenie dovtedajšieho prostredia, vzťahov, kontaktov alebo spôsobu života. Aj dnes nás Kristus pozýva ísť za ním, lebo nás chce naučiť umeniu prežívať život plnohodnotne a radostne.
Nie som znalcom gréčtiny, avšak oslovilo ma to, čo som čítala o stretnutí zmŕtvychvstalého Ježiša s Petrom pri Tiberiadskom jazere. Kristus vyzýva Petra: „Poď za mnou…“ (je tu použité sloveso ακολουθώ [akoluthó]) – Peter sa obzerá dozadu a pýta sa na Jána, čo bude s ním (porov. Jn 21, 19). Ako často sa môžeme nájsť v tomto jeho postoji… Aj to obzretie dozadu nám môže byť nápomocné pri nazývaní toho, čo je našou modlou – čo a kto nás odťahuje od vzťahu s Ježišom.
Grécke slovo akoluthó znamená nasledovať, ísť za niekým, kto ide pred nami, sprevádzať ho, držať krok, nezaostávať za niekým, riadiť sa istými pravidlami, zaujať stanovisko. To spoločné kráčanie cestou, sprevádzanie Krista zdôrazňuje dynamický aspekt daného vzťahu. Nestačí, že nechodíme za nejakými našimi bôžikmi, modlami, vonkoncom už nepostačuje, aby sme kvôli strachu iba stáli na mieste. V Ježišovom pozvaní ide o to, aby sme s ním boli na ceste, aby sme ho sprevádzali, aby sme sa naňho akoby „prilepili“ a nestratili ho z dohľadu.
Pekne o tom hovorí i blahoslavená Mária Celesta na rôznych miestach vo svojich Rozhovoroch duše…: „Nech sa neklame nijaká duša, ktorá chce dôjsť k dokonalosti, že ju môže dosiahnuť na inej ceste než prostredníctvom vytrvalej bdelosti a pohľadu, upriameného na svojho Boha, prítomného v láske. Čím väčšia bude jej usilovnosť, tým skôr dosiahne dokonalosť. Ak však ochabne v bdelosti, oneskorí sa jej dosiahnutie. Ba čo viac, ak by to bola duša, ktorá takmer dosiahla dokonalosť, a potom by zanedbala toto cvičenie, vráti sa späť a upadne do počiatočného stavu, ako sa to stalo mnohým, ktorí padli pre vlastné zanedbanie. Je však úplne isté, že ak moja duša stratí čo i len na štvrťhodinu pohľad viery a prestane bdieť, aby ťa nestratila z očí, určite zhreší… Pohľad viery najskôr očistí dušu od škvŕn hriechu a potom jej dá ako pokrm samého Boha.“
Pápež Benedikt XVI. o tom mládeži napísal: „V našom učeníctve, v našom nasledovaní, počúvaní Ježiša je potrebné učiť sa byť aj tomuto Kristovmu učeniu poslušnými. ,Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.‘ (Hebr 4, 12). Treba vziať vážne jeho výzvu, aby sme Božie slovo považovali za meč, ktorý je v duchovnom boji nevyhnutný; ak sa ho naučíme počúvať a potom i poslúchať, bude pôsobiť účinne a prinesie ovocie. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza takéto vysvetlenie: ,Poslúchať (ob-audire: po-slúchať) vo viere znamená slobodne sa podriadiť počutému slovu, lebo jeho pravdivosť zaručuje Boh, ktorý je Pravda sama.‘ (144). Ako je Abrahám vzorom tohto počúvania a poslušnosti, tak Šalamún sa javí ako vášnivý hľadač múdrosti, obsiahnutej v tomto slove. Keď mu Boh ponúka: ,Žiadaj si, čo ti mám dať!‘, mudrc odpovedá: ,… srdce pozorné…‘ (1 Kr 3, 5. 9). Tajomstvo, ako získať pozorné srdce, spočíva vo formovaní srdca, schopného počúvať. Možno to dosiahnuť neprestajným meditovaním o Božom slove a tým, že v ňom zostaneme pevne zakotvení pomocou vytrvalého úsilia čoraz lepšie ho spoznávať.“
Táto poslušnosť Božiemu slovu si zároveň vyžaduje askézu zmyslov. Nie sebazapieranie kvôli samotnému umŕtvovaniu sa. Má poslúžiť k lepšiemu načúvaniu, sýteniu sa Slovom a životu v jeho sile a podriadenosti. Vieme, že hriechom bola v nás narušená vnútorná harmónia a poriadok a aj askézou sa naše duchovné a telesné zmysly očisťujú, zjemňujú a stávajú sa viac vnímavými na Božieho Ducha. Netreba si preto niečo vymýšľať… Stačia iba malé veci, ale konané s vernosťou. Napríklad púštni otcovia nikdy nejedli dosýta. Nenasýtenie im totiž dávalo možnosť prežiť skúsenosť hladu po Božom slove. Môže nás tiež inšpirovať blahoslavená Mária Celesta Crostarosa: „Ovládaj svoj zrak, aby si netúžila po veciach, ktoré nepotrebuješ a zachovala si skromnosť. Umŕtvuj si sluch, aby ťa neovládala zvedavosť a aby si nehovorila zbytočné a hlúpe slová.“
Prizrime sa viac aj tomu, čo odvádza našu pozornosť od tohto vzťahu, od pohľadu, upriameného na Ježiša. Kam najčastejšie bočia naše kroky z cesty za Kristom? Nebojme sa to nazvať v pravde, odovzdať to Ježišovi. „Veď veľkosť Kristovho učeníka sa nemeria podľa veľkosti funkcie, úlohy či služby, ktorú zastával, ani podľa úspechov či množstva a významnosti skutkov, ktoré vykonal. Takto veľkosť človeka meria svet. Veľkosť Kristovho učeníka závisí od toho, nakoľko sa vo všetkom, čo robil, podobal Kristovi, nakoľko bol jeho život oslavou nebeského Otca.“ (P. Timko, homília na pohrebe Dona Jozefa Ižolda). Aj v tomto mesiaci tak s vierou a vytrvalosťou čítajme Božie slovo, sýťme sa ním, lebo ako hovorí svätý Hieronym: „Čítanie plodí vytrvalosť, vytrvalosť dôverný vzťah a dôverný vzťah rodí a rozmnožuje vieru.“
Helena Dudová, OSsR
Časopis Misionár 07/2020
Foto: Františka Čačková, OSF
Predchádzajúce príspevky nájdete TU.