Lepší podiel – podstata každej služby
Biblické postavy Marty a Márie inšpirovali už nejedno umelecké dielo. Týmto sestrám bol venovaný aj veľký počet štúdií, ale dovolím si k nim pridať jednu krátku reflexiu, keďže téma služby a počúvania Slova je vždy vysoko aktuálna.
Zdá sa, že súrodenci z Betánie boli prvým kresťanským komunitám dostatočne známi. Autor Jánovho evanjelia v rozprávaní o vzkriesení Lazára hovorí, že Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára (porov. Jn 11, 5). V nasledujúcej kapitole Ježiš prichádza do ich domu na hostinu, kde Marta obsluhuje a Mária pomaže Ježišovi nohy voňavým olejom, až sa vôňou nardu naplní celý dom (porov. Jn 12, 1 – 8). Tradícia o pomazaní je zaznamenaná už v starších evanjeliách podľa Marka a Matúša, ale pomazanie sa na rozdiel od Jánovho rozprávania udeje v dome Šimona malomocného a je pripísané nemenovanej žene (porov. Mk 14, 3 – 9; Mt 26, 6 –13). Evanjelista Lukáš, ktorý je pozorný k ženám, ako jediný z evanjelistov vyrozpráva epizódu odohrávajúcu sa v dome Marty (porov. Lk 10, 38 – 42). V niektorých prvkoch je jeho rozprávanie blízke Jánovmu (Jn 12), avšak Lukáš vôbec nespomína Lazára. Obaja evanjelisti pravdepodobne prijali spomienky, ktoré mali rovnaký pôvod, ale každý ich spracoval originálnym spôsobom pre svoju komunitu veriacich. Hoci dialóg medzi Martou a Ježišom a tichá prítomnosť Márie pri jeho nohách sú z Lukášovho evanjelia dobre známe, predsa týchto päť krátkych veršov vyvoláva aj dnes istú rozpačitosť a otázky. Zdá sa, akoby Ježiš odstavil Martu nabok a Máriu, ktorá sestre nepomáhala, predstavil ako model. Čo je nesprávne v Martinej pohostinnosti? Je Ježiš naozaj nevďačný voči jej službe? Čo je tou jedinou potrebnou vecou a lepším podielom? Aká má byť služba kresťana? Text tiež vyvoláva otázku o postavení a službe žien v cirkevnom spoločenstve.
V rozprávaní sa nachádzajú dve kľúčové slovesá, ktoré charakterizujú postoj Márie a Marty: počúvať (akoúo) a slúžiť či posluhovať, obsluhovať, preukazovať službu (diakonéo). Určite nie je náhodou, že na tieto dva postoje Lukáš poukázal aj vo svojom druhom zväzku. V Skutkoch apoštolov sa spomínajú problémy, ktoré nastali v spoločenstve prvých kresťanov. Niektorí veriaci sa sťažovali, že pri službe vdovám je jedna skupina zanedbávaná (porov. Sk 6, 1 – 7). Aj tu nachádzame na jednej strane modlitbu a službu Slova a na druhej strane preukázanie služby pri stoloch (diakonéo). Preto sa môže zdať, že tieto postoje sú v Lukášových textoch postavené do protikladu. Evanjelium hovorí, že Ježiš bol na ceste do Jeruzalema, teda na miesto svojej smrti a zmŕtvychvstania. S cestou je spojené vyučovanie učeníkov, prijatie Ježiša do domu (na začiatku cesty do domu Marty a pred jej koncom do domu Zacheja), pohostinnosť, preukázaná starostlivosť, ako aj sedenie pri nohách učiteľa a počúvanie jeho slov. To všetko sú dôležité reality v živote veriaceho spoločenstva, avšak neodpovedajú na konkrétne otázky, ktoré si zvyčajne kladieme pri čítaní tejto perikopy. Dôležité je pripustiť, že krátky príbeh Marty a Márie obsahuje viaceré alúzie a zároveň má širší významový presah, a to tak pre prvé kresťanské komunity, ako aj pre dnešných veriacich.
Z toho, ako bol text v dejinách Cirkvi prijímaný, interpretovaný a odovzdávaný, môžeme vidieť veľký záujem oň, ako aj to, na čo bol položený dôraz. Origenes ponúkol viaceré komentáre biblickej perikopy. V jednom z nich poukázal zvlášť na rozdiel medzi činnosťou a kontempláciou, čo pramenilo z jeho gréckeho kultúrneho prostredia. Obe sú podľa neho nevyhnutné. A hoci neopovrhuje aktivitou – Martou, viac oceňuje kontempláciu – Máriu. Marta podľa Origena predstavuje kresťanov, ktorí prijímajú Božie slovo telesným spôsobom (somatikóteron), teda začiatočníkov, zatiaľ čo Mária predstavuje pokročilých kresťanov, ktorí prijímajú Božie slovo duchovným (pneumatikos) spôsobom. Interpretácia, ktorá vyzdvihuje kontemplatívny postoj pred aktivitou, našla v dejinách značnú odozvu. Ján Zlatoústy je presvedčený, že Ježiš nevyčíta Marte aktivizmus, ale skôr jej neschopnosť využiť príležitosť na počúvanie Božieho slova. Augustín zas v oboch sestrách reflektuje život v Bohu, pričom Marta predstavuje prítomnosť, Cirkev na tomto svete, zatiaľ čo Mária je obrazom života vo večnosti. Skutky milosrdenstva sú na tomto svete potrebné, ale tento svet sa pomíňa a časť, ktorú predstavuje Mária, zostáva naveky. Augustín hovorí, že Pánovi sú milé obe sestry a obe žijú v každom veriacom. On sám, aj keď je priťahovaný sústredenosťou na jediné potrebné – na večnosť, prijíma službu biskupa s mnohými rozptýleniami, ktoré služba prináša. Zaujímavo a prekvapujúco pôsobí obrana Marty v diele filozofa a mystika Majstra Eckharta. Otázku a požiadavku Marty nepovažuje za žiarlivú výčitku, ale vníma v nich vyjadrenie lásky a starostlivosti o iných. Majster Eckhart v kázni zasväteným ženám poukazuje na to, že v nasledovaní Ježiša prežíva Marta viac rozvinutú, slobodnú a plodnú spiritualitu. Je zakorenená vo viere a blízka Bohu aj blížnemu. Marta je poslaná, aby učila a slúžila. Mária sa na ceste nasledovania ešte len učí, že je potrebné prekonať pocity, ktoré prežíva v spojení s Bohom. Martin Luther zas zdôraznil to, čo je blízke protestantskej spiritualite: dôležitosť počúvania Božieho slova. Odmietol aktivitu Marty interpretovanú ako postoj kresťana, ktorý sa usiluje vlastnými skutkami získať spásu a spravodlivosť pred Bohom. V jeho interpretácii však Marta predstavuje Ježiša v jeho ľudskosti a cestu, ktorou sa kráča k Bohu. Aj keď nikto priamo neodsudzuje Martu, predsa je zvyčajne docenená Mária (okrem výkladu Majstra Eckharta), a to aj v mnohých súčasných kázňach a príhovoroch.
Čo Lukáš vyrozprával týmto krátkym príbehom? Vyobrazil Máriu ako pozornú poslucháčku a učeníčku a Martu ako dobrú gazdinku či dobrú hospodárku domu? Postavil dve sestry a ich postoje do protikladu? Vhodné je čítať túto epizódu v širšom kontexte evanjeliového rozprávania, ktoré nám umožní vidieť ju v novom svetle.
Bezprostredný kontext hovorí, že istý znalec zákona vystúpil a pýtal sa Ježiša na to, čo má robiť, aby sa stal dedičom večného kráľovstva (porov. Lk 10, 25). Séria otázok a odpovedí, ktoré zahrňujú prikázanie lásky k Bohu a blížnemu (v. 27), vyústi do otázky o blížnom (v. 29). V tom čase táto otázka vyvolávala živú diskusiu v rabínskych kruhoch. Preto nie je udivujúce, že ju znalec zákona položil Ježišovi. On však otázku „Kto je môj blížny?“ podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi preformuloval na otázku „Komu si ty blížny?“ (porov. Lk 10, 30 – 37). V závere podobenstva Ježiš pozval znalca zákona a všetkých poslucháčov Lukášovho evanjelia, aby šli a bez rozdielov preukázali milosrdenstvo tým, ktorí sa nachádzajú v núdzi, a slúžili tým, ktorí to potrebujú. Hneď potom Lukáš ďalej opisuje Ježišovu cestu do Jeruzalema. Vyučovanie pokračuje. Marta ho prijíma do domu a obsluhuje. Lukáš ju predstavuje ako majiteľku domu, čím implicitne poukazuje na to, že jej pohostinnosť a starosť sú pochopiteľné a oprávnené. Prijatie pocestného bolo vždy skutkom milosrdenstva a Marta vie prijať hosťa, ako sa patrí. V kontexte vyrozprávaného podobenstva o milosrdnom Samaritánovi Lukáš predstavuje Martu ako vernú učeníčku, ktorá napĺňa práve vyslovené Ježišovo pozvanie k službe a starostlivosti. Pre Lukášových poslucháčov nie je dom Marty iba súkromným príbytkom, ale predstavuje domácu cirkev prvotných čias, ktorá prijímala putujúcich misionárov. To, čo je legitímne a pochopiteľné, sa však mení a vyvoláva úzkosť. Tomu, čo je správne, je venovaná prílišná váha a dôležitosť, až to Martu odvedie preč od toho, čo je podstatné. Grécke sloveso perispáo použité v pasíve (v. 40) je preložené ako byť veľmi zaneprázdnená (SEB, SEP) alebo mať plno práce (SSV, JER). Doslovne znamená ťahať preč, odvrátiť, rozptyľovať. Neprimeranosť spôsobí, že služba, ktorou si Marta chcela uctiť hosťa, ju začala od neho vzďaľovať. Marta je ťahaná na všetky strany, a to jej zabraňuje žiť podstatu prítomného okamihu. Pohostinnosť a služba sú sami v sebe pozitívne, no prílišné nasadenie môže vyústiť do niečoho, čo je odsúdené na stratu toho najdôležitejšieho. Nadmiera aktivity vytvára neusporiadanosť a nepokoj. Evanjelista nedáva do protikladu službu pri obsluhe a službu slova, ale dva duchovné postoje uvádza do vzťahu jeden k druhému. Ježišova odpoveď nie je v žiadnom prípade kritikou Marty. Ježiš odhaľuje a v istom zmysle diagnostikuje situáciu, aby Martu priviedol späť k tomu, čo je podstatné. A v širšom kontexte evanjeliového rozprávania môžeme pozorovať, ako sa Ježiš vracia k otázke znalca zákona o večnom živote. Ako podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi vysvetľuje to, ako milovať blížneho a kto ním je, tak príbeh v dome Marty vracia poslucháčov k prvej časti prikázania: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou (porov. Lk 10, 27). To je lepší podiel a podstata každej pohostinnosti, starostlivosti a služby. Obe tvoria jedno prikázanie lásky.
Marta a Mária, obe prijali Ježiša do domu. Nie, Marta nie je protikladom Márie. Obe sestry predstavujú dva postoje, ktoré sú v každom z nás. Ako sa počúvanie nedá osamostatniť a oddeliť od konania, tak ani konanie nemôže byť oddelené od počúvania. D. Bonhoeffer to vyjadruje veľmi výstižne, že je potrebné iba jedno – nie počúvať alebo konať, ale obe skutočnosti súčasne. Inými slovami, byť a zostať v jednote s Ježišom Kristom, byť zameraný na neho a od neho prijímať slovo aj čin. Akákoľvek služba, čokoľvek a kdekoľvek to robíme, prináša život vtedy, ak to prichádza zo stredu, z miesta, kde sme sa stretli s Bohom a započúvali sa do jeho hlasu. Niekedy môžeme prežívať napätie, lebo viera neeliminuje starosti, ktoré vyvstávajú v našej službe. Ale práve vo viere v prítomnosť Krista ich môžeme naňho zložiť a dôverovať, že on sa postará (porov. 1 Pt 5, 7).
Našu úvahu zakončíme slovami Evelyn Underhill, spisovateľky a autorky kníh o náboženskej praxi, spiritualite a mystike. Hoci zazneli pred mnohými rokmi, ani dnes nestrácajú nič zo svojej živosti a aktuálnosti: „Činnosti a požiadavky, aj keď sú akokoľvek oprávnené, môžu byť v skutočnosti nebezpečné, ak odvracajú pozornosť od jednej veci, ktorá je potrebná, k mnohým, ktoré môžu byť užitočné a vhodné. Ak má v Cirkvi nastať nový pohyb, pád bariér a nová príležitosť pastoračnej služby pre ženy a mužov, laikov aj zasvätených[1], nesmiernu starostlivosť musíme venovať tomu, aby začal pohybom srdca a aby tento pohyb bol najprv vertikálny a až potom horizontálny. […]Cirkev potrebuje stále viac ľudí, ktorí sa slobodne odovzdali láske, ktorí konajú zo stredu a vyžarujú Boha, ktorí v sebe spájajú Martu a Máriu.“[2]
Iveta Fides Strenková, CJ
[1] Slová v kurzíve sú doplnené autorkou príspevku.
[2] Použitá literatúra: Bonhoffer, D., Etica, Brescia: Queriniana, 2010; Bovon, F., Luca 2, Commentario Paideia 3.2, Brescia: Paideia, 2007; Underhill, E., Služba žen v Cirkvi. In Podstata mystiky a jiné eseje, Praha: dybbuk, 2008, s. 157 – 164.
Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 01/2022.
Foto: Františka Čačková, OSF