Lutherovo stretnutie s Bibliou
Už prešlo viac ako 700 rokov od chvíle, keď Martin Luther, augustiniánsky mních, pribil svojich 95 téz na bránu kostola vo Wittenbergu. V tejto krátkej anotácii chcem poukázať na jeden formačný aspekt, ktorý sa niesol s ním a pretváral celý jeho život. Bolo to jeho osudové stretnutie s Bibliou.
Martin Luther od roku 1501 študoval v Erfurte artes liberales, v ktorých dosiahol titul Baccalaureus artium. V univerzitnej knižnici prvýkrát čítal Bibliu a takto o tom píše: „Veľmi sa mi to páčilo a chcel som byť tým šťastlivcom, ktorý by raz mohol vlastniť tú knihu.“ 17. júla 1505 dvadsaťdvaročný Luther vstúpil do kláštora augustiniánov v Erfurte. Kláštor patril medzi najdôležitejšie v Sasku a Turingu, ponúkal svoje štúdiá (studium generale) a mal na starosti katedru teológie v Erfurte, založenú v roku 1392. Teológovia ako Johannes Dorsten (+1481) a Johannes Paltz (+1511) boli jeho hlavnými predstaviteľmi, významnými učiteľmi a vplyvnými teológmi.
V mníšskom živote augustiniánov koncom 15. storočia Sväté písmo zastávalo veľmi dôležitú úlohu. Samozrejme, nielen čo sa týkalo spoločných čítaní Písma, ktoré sa diali pri každodennej modlitbe v chóre alebo pri spoločnom stolovaní, ako to bolo zvykom vo všetkých reholiach. Augustiniáni totiž poznali prax privátneho čítania Biblie, prostredníctvom ktorého sa snažili nasledovať vzor a duchovného otca rehole svätého Augustína. Už v 14. storočí Jordán zo Saska, ktorý ako profesor teológie a neskôr provinciál žil dlhé roky v kláštore v Erfurte, odkazoval na príklad Otca rehole, ktorý sa podľa neho neúnavne oddával čítaniu a štúdiu Svätého písma. Pár desaťročí pred vstupom Luthera do kláštora aj generálny predstavený Ambróz z Cori vo svojom Komentári k Regule svätého Augustína z roku 1481 odporúčal a zdôrazňoval svojim bratom osobné čítanie Biblie. Písal: „Frequens… divinae Scripturae nobis debet esse lectio (Veľmi často musíme čítať božské Písma).“
A naviac Konštitúcie rehole obsahovali už od počiatku nariadenie zveriť novicom individuálne čítanie Biblie: „Novitius sanctam Scripturam avide legat, devote audiat et ardenter addiscat (Nech novic náruživo číta Sväté písmo, nech ho zbožne počúva a veľmi horlivo nech sa ho učí).“
Bol to ustanovenie a nariadenie skutočne nezvyčajné pre stredovekú mentalitu. A že sa to zachovávalo dosť verne v kláštore v Erfurte, to dokazuje samotný Luther. Ešte aj po 25 rokoch si pamätal chvíľu svojho vstupu do kláštora, počas ktorej mu bola pridelená Biblia pre osobné použitie. Bola viazaná v červenej koži. A sám Luther priznáva, že sa tak vášnivo dal do čítania Biblie, že v krátkom čase skutočne poznal a ovládal jej obsah.
Vo svojich Tischreden z roku 1538 napísal: „Keď som vstúpil do kláštora, začal som čítať Bibliu a potom som ju čítal znovu a ešte raz.“ Takto duchovné prostredie augustiniánskeho kláštora v Erfurte určite prispelo Lutherovi, aby lepšie spoznával a miloval Bibliu. Láska k Božiemu slovu ho sprevádzala a oduševňovala počas celého jeho života. Cítil sa preto komfortne, keď mu Johann von Staupitz ponúkol vyučovanie Biblie na univerzite vo Wittenbergu. S veľkým zápalom sa venoval tejto novej úlohe. Medzi rokmi 1513 a 1515 si vybral na svoje hodiny pre študentov Knihu žalmov, v rokoch 1515 – 1516 sa venoval na lekciách Listu Rimanom, v rokoch 1516 – 1517 Listu Galaťanom a Listu Hebrejom v rokoch 1517 – 1518. Tieto lekcie, ktoré sa nám zachovali, vyjadrujú bohato prirodzené nadanie, náboženskú vášeň a nadšenie plné fantázie. Museli určite strhnúť a zapôsobiť na poslucháčov. Ale už na lekciách k Žalmom sa začína vymedzovať a rysovať nová teológia Luthera, ktorá sa rozvinie stále viac v nasledujúcich rokoch.
Juraj Pigula
Príspevok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2017.