Malé sestry dona Orioneho ukončili generálnu kapitulu
Malé sestry misionárky lásky sa od 1. do 29. mája stretli v Ríme na svojej XII. generálnej kapitule. Sprevádzala ich téma Darujme sa úplne Bohu, aby sme boli úplne pre blížneho. Misionárske učeníčky, radostné svedkyne lásky na perifériách sveta.
Na generálnej kapitule okrem zhodnotenia uplynulého šesťročia a zamyslenia sa nad svojím poslaním v dnešnom svete si sestry zvolili aj nové generálne vedenie. V úlohe generálnej predstavenej pokračuje Argentínčanka sestra Maria Marbel Spagnuolo (1958). Zvolili si aj päť radkýň, sú nimi sr. Maria Sylwia Zagórowska (1957), generálna vikárka z Poľska, sr. Maria Irma Rabasa (1961) z Argentíny, sr. Maria Françoise Ravaoarisoa (1972) z Madagaskaru, sr. Maria Rosa Delgado Rocha (1974) z Talianska a generálna ekonómka sr. Maria Józefa Kalinowska (1961) z Poľska.
Členky kongregácie Malých sestier misionárok lásky prijal dňa 26. mája na osobitnej audiencii aj pápež František. Svoj príhovor začal pomenovaním hlavného poslania inštitútu, ktorým je byť misionárkami – evanjelizátorkami a zároveň byť v službe chudobným. „V Cirkvi sa poslanie rodí zo stretnutia s Kristom. Ten, ktorý je poslaný Otcom, posiela teraz nás. Je to on, ktorý nás volá a posiela. V centre poslania Cirkvi je Ježiš. Ako jeho nasledovníčky ste pozvané byť ženami, ktoré vytrvalo pracujú na presiahnutí seba samých, v nasmerovaní na stretnutie s Majstrom a s kultúrou, v ktorej žijete,“ povedal pápež František v príhovore a zároveň vymenoval požiadavky, ktoré sa kladú na misionára. Na prvom mieste uviedol, že misionár je človek odvážny a kreatívny, ktorý hľadá spôsoby a metódy, ako čo najprimeranejšie napĺňať svoju misiu. Ďalšou dôležitou vlastnosťou je sloboda, vysvetlil pápež František: „Od misionára sa očakáva, že bude slobodným človekom, ktorý nič nevlastní. Neunaví ma opakovať, že pohodlie, apatia a svetáckosť sú sily, ktoré bránia misionárovi vyjsť, vydať sa na cestu, a nakoniec podeliť sa s darom evanjelia. Misionár sa nemôže vydať na cestu so srdcom plným vecí – pohodlnosť, so srdcom prázdnym – apatia alebo s hľadaním vecí, čo majú ďaleko od Božej slávy – svetáckosť. Misionár je človek slobodný od týchto všetkých záťaží a reťazí. Človek, ktorý je neustále na ceste osobného obrátenia a pracuje neúnavne na pastoračnom obrátení.“ Spomenul aj ďalšie dôležité nároky kladené na misionára: naplnenosť Duchom Svätým a „holistickú“ spiritualitu, založenú na Kristovi, Božom slove a liturgii. Poslednou požiadavkou, ktorú menoval, je byť prorokom milosrdenstva. Na záver svojho príhovoru Svätý Otec dal za príklad sestrám v ich službe chudobným ikonu Navštívenia: „Ako Panna Mária, vydajte sa na cestu, rýchlo – ale nie s náhlivosťou sveta, ale tou Božou – a plné radosti, ktorá prebýva vo vašom srdci, spievajte Magnifikat.“
Malé sestry misionárky lásky založil v roku 1915 kňaz don Orione v talianskom meste Tortona, ktorého v roku 2004 svätorečil pápež Ján Pavol II. Sestry pôsobia na štyroch kontinentoch – v Európe, Latinskej Amerike, Ázii a Afrike.
-msk-