Máme čo ponúknuť – ucho Márie, ruky Marty. Aj viac.

Cirkev putuje a každý z nás je pútnikom na ceste do cieľa, ktorým je nebo. Dostali sme dary, ktoré máme využiť na posilnenie nás samých, ako aj tých, ktorých nám Boh posiela do cesty. Boh nám dáva osobné charizmy a vstupom do konkrétneho spoločenstva zasväteného života máme účasť aj na charizme inštitútu. Obidvoje sú našimi darmi.

Advent nás pozýva bdieť. Čo to pre nás znamená? Môže to byť otázka, ktorú si kladie každé spoločenstvo: Sme verní svojmu poslaniu a svojej charizme? Cirkev, no cítime to hlavne od veriacich, ktorých stretávame, od nás očakáva vernosť a jednoznačnosť života. Ľudia nepotrebujú odborníkov na ekonomiku, autá, stavby alebo psychológov, oni chcú vidieť a zažiť mužov a ženy modlitby, ktorí plnia svoje poslanie v rámci svojich reholí, podľa svojich predpisov a podľa ducha svojho spoločenstva. Môžem však žiť v reholi, a pritom nebyť rehoľníkom podľa ducha rehole?

Stáva sa, že v našom živote je určité napätie medzi životom modlitby a apoštolskou prácou. Pochopiť ho nám pomôže obraz Lazárových sestier – Márie a Marty. Ich príbeh ukazuje napätie, ktoré je aj v nás, ktoré riešime v niektorých obdobiach života aj dennodenne. Ako sa máme teda správať – viac sa modliť a počúvať ako Mária, alebo viac pracovať a obsluhovať, ako to robila Marta? Svätá Terézia od Ježiša to vo svojom diele Vnútorný hrad v kapitole Siedmej komnaty napísala takto: „Pre tých, čo sú v týchto komnatách, už Marta s Máriou nebojuje, ale idú spolu a držia sa za ruky. Pokiaľ nie sme v týchto komnatách, napätie medzi modlitbou a apoštolátom bude stále. Ak nie je, treba sa pýtať, či neprišiel náhodou zlodej a neokradol ma o to, čo je pre mňa dôležité.“

Tieto dary máme v hlinených nádobách. Môže prísť zlodej a tieto dary – charizmy – ukradnúť. Naším zlodejom môže byť prepracovanosť, nechuť, povrchné vzťahy, ale hlavne zabúdanie na to, prečo sme poslaní práve na toto miesto a čo vlastne máme našim blížnym ponúknuť. My vždy máme čo ponúknuť – svoj úprimný a hlboký vzťah s Bohom. Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde Pán, aby sme mu ukázali svoju pripravenosť aj to, že keď prišiel, spoznali sme ho.

Dušan Hricko, bosý karmelitán