„Musíme dať svoje áno médiám pre vernosť tým, ktorí sú nám zverení,“ napísal vo svojom liste saleziánom don Pascual Chávez. Zamýšľa sa v ňom nad významom médií pri prežívaní a šírení charizmy a obsah listu ďaleko presahuje hranice čisto saleziánskeho sveta – jeho slová majú širší dosah. Keďže bol aj predsedom Únie generálnych predstavených, možno jeho bohatstvo brať ako spoločné pre nás všetkých. Ponúkame z neho zopár inšpirácií a praktických skúseností z aplikácie jeho myšlienok.
Komunikovať svätosť
Prv, ako sa priblížime k médiám, musí nám byť jasných zopár princípov. Najprv sa treba pozrieť na nás samých. Čo je v našom vnútri. Je to svätosť? Alebo priemernosť, vlažnosť? Náš vnútorný stav sa totiž odrazí aj v našom kontakte s médiami. A na druhej strane – médiá nám môžu pomôcť zviditeľniť Božie pôsobenie v nás. „Svätosť, ktorá nie je svedectvom, ktorá nie je viditeľná, je nanič,“ provokuje don Pascual.
Vieme, čo je podstatné
Súčasná doba nás vyzýva, aby sme sa rozhodovali pre to podstatné. Nezištnému daru, ktorým je rehoľný život, by mal zodpovedať aj náš životný štýl. Spočíva v tom, že Boh sám stačí a že tí, ku ktorým sme poslaní, sú dôležitejší ako mnoho iných vecí. V kultúre nadbytku pominuteľných vecí musíme svedčiť o tom, čo je podstatné. Náš komunitný život a naša charizma majú byť viditeľné. Pre tých, ktorí sú nám zverení, máme byť znamením a nositeľmi Božej lásky. Naša svätosť a primát duchovného života sú výzvy, ktoré sa majú odraziť aj v oblasti spoločenskej komunikácie.
Nielen AKO, ale hlavne ČO
Dnes riskujeme, že namiesto toho, aby sme sa sústredili na svoje schopnosti komunikovať, zameriame svoju pozornosť iba na používanie prostriedkov. Že nás očarí technika sama osebe. Intenzita našej túžby po Bohu a vášeň pre naše poslanie hovoria o tom, kým sme a čo budeme komunikovať. Preto sa môžeme pýtať seba samých: „Kde ja naša vášeň? Kde je naše srdce? O čo sa skutočne zajímame? Do čoho sa vkladáme celí?
Charizma – dar na šírenie
Stretnutie sv. Ignáca, Matky Terézie, sv. Dominika či dona Bosca s Ježišom by bolo takmer bezvýznamným, keby túto svoju skúsenosť nik neodovzdal ďalej. Pri šírení radosti z charizmy – okrem osobných kontaktov – vždy pomáhali knihy, časopisy a dnes musíme pridať do zoznamu všetky ostatné prostriedky masovej komunikácie vrátane multimédií a internetu. Túto ideu vzali za svoju aj tie najprísnejšie a najstaršie rády. Dnes nájdete na internete napr. aj cisterciánov či kartuziánov. Keď sa cez ich webstránku s nimi skontaktujete, odpovedajú obratom.
Potreba formácie
Na jednej strane, médiá sú Božím darom, ktoré ponúkajú veľké možnosti pre výchovu a evanjelizáciu. Na druhej strane vidíme, že sa používajú na vykorisťovanie, manipuláciu, ovládanie a ničenie. Preto si potrebujeme formovať zdravý zmysel pre rozlišovanie. Je dobré vedieť, aké techniky používajú a ako vplývajú na ľudí. Treba si vštepiť základné etické princípy – že cieľom a mierou používania médií je ľudská osoba a ľudské spoločenstvo. Nestačí však, aby sme boli dobrí „konzumenti“, musíme vedieť využívať médiá ako výchovné a pastoračné prostriedky. Teda nielen ovládať technickú stránku, ale aj vedieť skĺbiť evanjeliové posolstvo s kultúrou médií.
Mediálna výchova vo formácii
Slovenskí saleziáni a saleziánky sa rozhodli na tomto mediálnom poli spojiť svoje sily a vytvorili tzv. co-mediálny tím. Predpona co – znamená kooperáciu, spoluprácu. Celkové komediálne vyznenie ich názvu má tiež význam – tím do všetkého vstupuje s príslovečnou saleziánskou radosťou a zmyslom pre zábavu. Do spolupráce vstúpili dokonca aj s bratmi a sestrami z Čiech a spoločne vytvorili miniprojekt mediálnej výchovy v počiatočných fázach rehoľnej formácie. Pri tvorbe formačného plánu čerpali z cirkevných a saleziánskych dokumentov a zo svojich mediálnych štúdií. Hlavným cieľom projektu je podporiť v každej osobe vo formácii postoj komunikátora svätosti. Z tohto postoja sa potom odvíja všetko ostatné – predovšetkým trojčlen: recipient – vychovávateľ – tvorca.
Recipient – vychovávateľ – tvorca
V prvom rade sa má každý brat či sestra stať kritickým vnímateľom médií, ktorý vie analyzovať to, čo médiá ponúkajú – nepodľahnúť manipulácii a oceniť to, čo je v médiách pozitívne. Tento postoj má potom pomáhať osvojiť si aj tým, ktorí sú mu zverení. Ale zároveň má byť vychovávateľom, ktorý vie v evanjelizácii využiť veľkú silu mediálnych prostriedkov.
A pre tých, ktorí v sebe cítia nadanie vyjadriť sa cez médiá, je tu aj tretí level – stať sa tvorcom. Dnes už technické zabezpečenie nie je takým finančným problém ako kedysi a aj jednoduchá fotografia môže byť nositeľom silného evanjeliového posolstva. Stačí sa naučiť zopár pravidiel a mať vnútri v sebe bohatstvo, ktoré prekypuje a nechce zostať len kdesi v hĺbke srdca.
Formačné fázy
Projekt zahŕňa jednotlivé fázy – kandidatúru, noviciát a juniorát. Realizuje sa metódami workshopov, diskusií, prednášok, svedectiev, analýzy mediálnych diel. Prebieha vyše dvoch rokov a spočíva v každoročných poldňových formačných návštevách členov co-mediálneho tímu vo formačných komunitách.
Ponúkame zopár výpovedí – skúseností účastníkov minikurzov mediálnej výchovy v saleziánskej formácii:
Prekvapilo ma, že v rámci mediálnej formácie sa hovorilo o time manažmente. Ale vlastne je to veľmi potrebné – nestratiť sa v čase, nestratiť z dohľadu to, čo je podstatné, lebo pri médiách letí čas akosi rýchlejšie. (Juraj, kandidát)
Som rada, že som sa dozvedela viac o pozadí tvorby televíznych správ. Už to vidím úplne inak. Kedysi som verila všetkému tak, ako mi to podávali. Dnes viem, že ich obsah treba brať skeptickejšie. Že je relatívne to, čo sa povedalo, hlavne vzhľadom na to, čo sa zamlčalo. (Eva, postulantka)
Prišli nám síce hovoriť o médiách, ale najväčší dôraz kládli na to, že najsilnejším médiom je ticho – že je to „Boží reprák“, ktorý zosilňuje jeho hlas. Je to médium, pre ktoré tu v noviciáte máme dostatok priestoru. Takže sa nám to sem práve hodilo. (Betka, novicka)
Aké jednoduché – sekvencia niekoľkých fotiek môže vytvoriť biblický príbeh. Aj takto môžem mladým priblížiť Ježišove posolstvo – alebo im samým pomôcť ho stvárniť cez fotky – veď dnes už každý má v mobile foťák. Určite to vyskúšam na stretku. (Jano, novic)
Mladí ľudia dnes žijú na internete. Omnoho intenzívnejšie ako my. Uvedomila som si, že nielen oni sa majú čo naučiť odo mňa, ale aj ja od nich – ak im chcem byť blízko a chápať ich. (sr. Majka, juniorka)
Som rada, že som sa naučila čosi o zásadách bezpečného internetu a dozvedela sa o projektoch, ktoré deťom a mladým ľuďom pomáhajú pohybovať sa v tomto nesmiernom priestore bez „zranení“. (sr. Mária)
Mám už svoje roky, ale chcem vedieť, čím žijú súčasní ľudia! Nechala som si vysvetliť všetko o facebooku. Vzhľadom na to, čo mi je teraz zverené, som zvážila, že sa doň nezaregistrujem, ale som rada, že viem, ako to funguje. (sr. Eva)
My sa sem-tam počas dňa pripojíme na net. Mladí ľudia však sú tam stále. Žijú paralelne v reálnom aj virtuálnom svete. Je to čosi nové, neviem, čo to prinesie. Ale cítim, že ich v tom nemôžeme nechať samých. Je to výzva. (sr. Kaťa)
Vnímanie médií z rehoľného hľadiska musí byť hlbšie ako u ľudí zo sveta. (Maťa, novicka)
V niektorých vyspelých krajinách sa pred rokmi rehoľníci stiahli z médií. Dnes sa tam o nich už nevie. Lebo vo svete platí, že „čo nie je v médiách, neexistuje“. A tak sa pýtam, či s tým náhodou nesúvisí aj úbytok ich povolaní. (Pavol, člen co-mediálneho tímu)
Dávid oproti mediálnemu Goliášovi
Hodnota nášho zasvätenia nás núti, aby boli jasnými svedkami, teda – dobrými komunikátormi. Ako hovorí don Chávez vo svojom liste o médiách: „Hoci nemáme silu Goliáša, máme v našich spoločenstvách, komunitách či skupinách veľké možnosti Dávida, aby sme mohli evanjelizovať, vychovávať a budovať spravodlivejšiu a bratskejšiu spoločnosť.“
Andrea Miklovičová
(foto: thejoyfulcatholic.wordpress.com)