Jedným z dôvodov, prečo sa obávame Ducha Svätého, je, že nás usvedčuje z hriechu: „Keď príde Tešiteľ, ukáže vám, čo je hriech“ (porov. Jn 16, 8). Vidieť a rozpoznať vlastný hriech je milosť, nevidieť ho znamená žiť v ilúzii vlastnej dokonalosti a iným byť neraz na ťarchu. Raz istý pán rozprával o tom, že nevie, čo je depresia. Nikdy ju nemal. Jeden z účastníkov to neskôr okomentoval: „On nie, ale iní kvôli nemu ju majú skoro neustále…“
Duch tohto sveta nás neustále klame. Snaží sa nás naviazať na naše „ja“, ktoré však nie je reálnym „ja“, ale iluzórnym „ja“. Spoznať svoje pravé „ja“ znamená konfrontovať sa s vlastným hriechom – spoznať ho a oľutovať –, a to môžeme iba v Duchu Svätom. On je Duch pravdy, ktorý nás vovádza do plnej pravdy (porov. Jn 16, 13).
Vidieť svoj(e) hriech(y) je milosť a je to akt pravdy. Potrebujeme to ako jednotlivci, tak aj spoločnosť ako celok. Poslaním kresťanov je byť akýmsi svedomím spoločnosti. Čím viac sa spoločnosť odkresťančuje, tým je oveľa potrebnejšie, aby kresťania boli jej svedomím. Nie je to ľahké. Svojho času na dvore Henricha VIII. bol takým svedomím Tomáš Morus – prišiel o hlavu.
Hoci Duch Svätý usvedčuje z hriechu, nie je to Duch, ktorý nás vnútorne deptá a oberá o chuť do života! Skôr naopak: keď nám ukáže hriech, vlieva nádej, dáva silu a odvahu, a keď dáva smútok nad hriechom, je to ľútosť a túžba po zmene. Poprípade dáva dar sĺz, ktoré sú v tom okamihu vlahou duše.
Inou vlastnosťou Ducha Svätého je, že vnáša ľahkosť do vážnych a ťažkých chvíľ. Človek nájde radosť aj v neradostnej chvíli. Duch Svätý bol posilou Tomášovi v jeho ťažkej úlohe: dodal mu odvahu byť nielen svedomím na Henrichovom dvore, ale aj dosvedčiť pravdu životom a hrdinskou smrťou – a to všetko s neuveriteľnou ľahkosťou. Ešte aj pár sekúnd pred popravou si zachoval zmysel pre humor a dovolil si zažartovať s katom: „Mám krátky krk, tak sa snaž, aby si nezaťal krivo a nestratil tým dobrú povesť…“
Boh z Tomáša spravil svojho svedka, muža plného milosti a Ducha Svätého, ktorý do tohto sveta vnášal pravdu i humor; a takých potrebuje aj dnešná doba i dnešný svet.
Patrik Vnučko, dominikán