Milovaním do večnosti
Nežiadal Ježiš od židov priveľa, keď im ponúkal na jedenie svoje telo?
V Starom zákone sa viackrát spomína hostina, kde sa ako lahôdka podáva Múdrosť. Dokonca Jeremiáš a Ezechiel hovoria o sladkom jedení zvitku Pánovho slova (Jer 15, 16; Ez 3, 3). V tomto svetle sú Ježišove slová, ktorými ponúka seba – vtelené Slovo – židom za pokrm, pochopiteľnejšie. Ponuka k jedeniu je výzvou uveriť mu. S ubezpečením, že ten, kto bol a je otvorený Pánovi, toho sám Otec pripravuje na prijatie svojho Syna.
No evanjelista Ján svoju symboliku opäť stupňuje. V zopár riadkoch nás previedol od obyčajného chleba k manne, od manny k Slovu, ktoré sa stalo telom, čiže k Ježišovi, potom k obetnému Baránkovi a Eucharistii, až k najživšiemu večnému Životu.
Nádej na večný život sa nám môže niekedy zdať – podobne ako svätej Terezke – sťaby jeden obrovský sivý múr, za ktorý sa nedá mysľou ani srdcom dostať. Ako niečo veľmi vzdialené mentalite sveta, v ktorom sme ponorení a na ktorý si chtiac-nechtiac navykáme. Ak pred tajomstvom večného života stojíme v takejto hmle, môže nám zahmliť aj prijímanie Ježiša.
Možno nám pomôže prehĺbené vedomie, že nie nejaký pojem Eucharistie je naším životodarným chlebom, ani steoretizované slovo nás nenakŕmi. Tým jediným živiacim pokrmom v Eucharistii a v slove je osobne živý Pán. Je to sám Ježiš, ktorý je životom Eucharistie, slova a potom i teba.
V čom je teda neuralgický bod Eucharistie a slova pre nás? V totálnom sebadare. Nimi nás učí to, čo je nám niekedy ťažké: milovať. Ich prijímaním sa učíme milovať aj v námahe, nechuti, v protivenstvách. S nimi môžeme milovať nielen v utrpení, ale si zamilovať aj samotné utrpenie, ba aj smrť. To je sila slova a Eucharistie, Ježišovho života v nás.
Prijímať Ježiša znamená veriť mu v chlebe i slove. Priľnúť k nemu, milovať ho. Zdravé potraviny nám majú zabezpečiť dlhý život. Ježišova „manna“ nám zabezpečí večný život. On nás svojím slovom a Eucharistiou premiluje až do večnosti. Teraz ich treba denne horlivo a oddane jesť. Ako húsenica, ktorá sa má jedného dňa stať motýľom. Aby sme vyživení slovom a Eucharistiou mohli z kukly hrobu vzlietnuť do nepredstaviteľných dimenzií večného života.
Dagmar Kráľová, saleziánka