Z rubriky Biblia z archívu časopisu Zasvätený život pre vás vyberáme komentár augustiniána Juraja Pigulu na Žalm 117.
Žalm 117
1 Chváľte PÁNA všetky národy,
oslavujte ho, všetci ľudia.
2 Lebo je mocné jeho milosrdenstvo nad nami
a PÁNOVA vernosť (zostáva) naveky.
Halelujah.
Máme pred sebou najkratší žalm v celom Žaltári. Pravdepodobne sa jedná o hymnus, ktorý bol skomponovaný pre liturgické použitie. Ťažšie je však aj pre odborníkov určiť, presne pre aký typ liturgie a kde sa mal pôvodne používať. Podľa Sabourina tento krátky hymnus mohol slúžiť aj ako úvodný spev počas sviatku Zmluvy v Jeruzaleme, na ktorom sa zúčastňovalo mnoho pútnikov. Totiž na základe slov hesed we’emet milosrdenstvo a vernosť, teda dvoch základných prvkov zmluvy, pripájali teológovia náš žalm k známemu vyznaniu viery v Knihe Exodus (34, 6 – 7): „Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!“
Náš žalm určite sprevádzal chrámové liturgie v poexilovom období, pretože práve vtedy sa začína rozprávať, hlavne vďaka Deutero-izaiášovi, o všeobecnosti spásy. Návrat z babylonského zajatia v roku 537 pred Kristom sa stáva znakom pre všetky národy, aby pochopili pravdu a moc Pána. Takto sa to v židovskej tradícii vnímalo. Môžeme to doložiť poexilovou vsuvkou u proroka Sofoniáša: „‚V tom čase vás privediem, v tom čase vás pozbieram, lebo vás urobím slávnymi a chýrnymi medzi všetkými národmi zeme, až vám navidomoči obrátim váš osud,‘ hovorí Pán“ (Sof 3, 20).
Zdá sa, že Žalm 117 bol aj súčasťou Hallelu a spieval sa na konci veľkonočnej židovskej večere ako proroctvo všeobecnej spásy.
Štruktúra
Exegéza
Mini-hymnus na lásku a vernosť je veľmi zrozumiteľný a vyžaduje si len zopár exegetických poznámok.
Verš 1
Babylonské zajatie (587 pr. Kr.) sa stalo hanbou pre Boží ľud. Okolité národy sa mohli s rúhaním pozerať na tohto slabého Boha, ktorý neochránil svoj ľud. V skutočnosti Boh však bol len spravodlivý voči svojmu ľudu, ktorý sa od neho vzdialil vo svojom srdci a svojimi skutkami. S návratom zo zajatia sa ukazuje Božia moc, ktorá zachraňuje Izrael, a rúhanie národov okolo sa mení na chválu Pána. Zrazu sú všetky národy svedkami veľkých Božích skutkov voči Izraelu a môžu rozpoznať v Pánovi skutočného a pravého Boha.
Verš 2
Obsah chvály sa podopiera o teológiu zmluvy. Tá vyjadruje dva základné Božie atribúty: hesed (milosrdenstvo) a emet (vernosť).
Hesed sa nachádza 127-krát v Žaltári a 245-krát v celej Biblii. Je to slovo, ktoré zahŕňa v sebe celé spektrum hodnôt ako láska, dobrota, vernosť, milosrdenstvo. Všetky tieto hodnoty sú typické pre veľmi osobné vzťahy. Odkaz na zmluvu v Knihe Exodus (34, 6 – 7) v našom žalme je jasný, a teda slovo hesed vyjadruje vzťah plný lásky a milosrdenstva, ktorého sa Boh nikdy nezriekne.
Emet sa nachádza v Žaltári 37-krát a 84-krát v Starom zákone. Jeho prvý význam je stabilita. Ostatné významy vychádzajú práve z tejto stability: vernosť, pravda, trvácnosť.
Veľmi často sa obe slová hesed a emet nachádzajú spolu a tvoria slovné spojenia ako „verná dobrota“ alebo „stabilná láskavosť“. V našom prípade však majú svoju špecifickosť. Hesed (milosrdenstvo) je silné, vyššie. Vyjadruje sa tým plná dôvera v Boha a tá je v protiklade s človekom, ktorý je slabo láskavý. Emet (vernosť), naopak, je večná, je to vernosť nerozbitná, oproti ktorej človek vníma svoju malovernosť.
Na záver
Žalm zjavuje všeobecný charakter spásy. Všetci ľudia sú pozvaní stať sa členmi Božieho ľudu. Táto univerzálnosť je darom Pána. S vyliatím Ducha Svätého na apoštolov a ich učeníkov sa milosrdenstvo a Božia vernosť dostávajú ku všetkým národom bez rozdielu. Preto náš žalm má aj svoju prorockú dimenziu, ktorú opisuje svätý Ján apoštol: „Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: ‚Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!‘“ (Zjv 7, 9 – 10).
Juraj Pigula, OSA
Foto: Stanislav Palúch
Článok bol publikovaný v časopise Zasvätený život 02/2019.