V tomto Mimoriadnom misijnom mesiaci a zároveň mesiaci svätého ruženca vám chceme ponúknuť pre súkromnú pobožnosť modlitbu svätého ruženca. Je popretkávaná myšlienkami misijnej sestry služobnice Ducha Svätého Veroniky Theresie Ráckovej, ktorá pôsobila v Južnom Sudáne a ktorá tragicky zahynula pri prevoze tehotnej pacientky do nemocnice dňa 20. mája 2016. Zároveň pri každom tajomstve je citát zo Svätého písma, ktorý poukazuje na to, že sestra Veronika Theresia sa snažila nasledovať Krista a pripodobniť svoj život Kristovi. Nech nám tieto rozjímania pomôžu zamyslieť sa aj nad naším povolaním a poslaním, ku ktorému nás pozýva aj Svätý Otec František, ktorý pri príležitosti Svetového dňa misií 2019 povedal: „Každý pokrstený človek je na misii, každý z nás je misiou vo svete, pretože je plodom Božej lásky.“
Zo spomienok sr. Veroniky Theresie: „Ešte nikdy som sa v živote nestretla s ľuďmi, ktorí by tak hrozne trpeli po všetkých stránkach. Obdivujem ich, že sú silní a nevzdávajú to. Som presvedčená, že Boh ich nesmierne miluje a nás – misionárky a misionárov – ku nim posiela, aby mohli pocítiť túto Jeho lásku.“ (Hlasy z domova a misií 2014)
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“ (Mt 9, 37 – 38)
Sr. Veronika Theresia píše: „Dozvedeli sme sa, že v Jube bol pokus o prevrat a mnoho ľudí prišlo o život. Naša komunita sa rozhodla zostať s ľuďmi. Každý z nás urobil svoje vlastné rozhodnutie a cítili sme, že nemôžeme ľudí opustiť a nechať ich v takejto núdzi a neistote. Potrebovali našu psychickú, duchovnú a fyzickú podporu. Naša komunita sestier sa pod záštitou charity a za pomoci ďalších snaží poskytovať núdznym potrebnú pomoc, najmä jedlo, vodu a lekársku starostlivosť.“ (Január 2014)
„Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ (…) „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“(Mt 25, 35-40)
Pri jednej príležitosti sr. Veronika Theresia povedala: „Pre mňa nie je nič krajšie na svete, než byť misionárkou – služobnicou Ducha Svätého.“
Ježiš povedal: „Každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.“ (Mt 19, 29)
Veronika počas občianskej vojny v jednom z rozhovorov povedala: „Ježiš neopustil ľudí a ani miesto, keď nastal problémy. On vytrval. Ako jeho učeníčka ho nasledujem v sile Ducha Svätého. Nemôžem opustiť ľudí v Sudáne, pretože ich milujem.”
„Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mt 16, 21-23)
Sr. Maria Theresia Hörnemann, generálna predstavená Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého, v smútočnom oznámení o sestre Veronike napísala: „Jej smrť je nenahraditeľnou stratou pre nás, pre jej rodinu a pre ľudí, ktorým slúžila, osobitne v Yei.“ A ďalej pokračuje prosbou o pokoj: „Spojme sa v modlitbe, aby sa jej krv a smrť stali semiačkom zasiatym pre väčší mier pre ľudí v Južnom Sudáne a na celom svete.“
„Vám,
svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo a potom už
nemajú čo urobiť! Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď
zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohto sa bojte! Nepredáva sa
päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. Vy však máte
aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho
vrabcov!“ (Lk 12, 4 – 7)
„V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“ (Ž 116, 15)
Sr. Veronika Theresia vložila do misií celé svoje srdce – plné lásky a vášne pre Krista i pre druhých. Bola si vedomá toho, že Kristus ju posiela a ona na Jeho pozvanie odpovedala: „Áno.“ Odpovedajme aj my ako kresťania „s veľkodušnosťou a svätosťou“ na volania a výzvy našej doby. Veď On – Kristus ide pred nami.
Text: Misijné sestry SSpS
Uverejnené s láskavým dovolením redakcie časopisu Hlasy z domova a misií (10/2019).