Mnoho mladých zasvätených na perifériách
Bol to brat „jednoduchý a radostný“, ktorý navštevoval počas dovolenky rodičovský dom, kde rástlo jeho povolanie. Ale príkladom k nasledovaniu mu bol starý otec Pepe, ktorý ovdovel ešte ako mladý a zostal so štyrmi malými deťmi. Bol to roľník z Galície, ktorý opakoval svojím vnúčatám: „Slovo je ako testament: skôr ako sa vyjadrí, treba rozmýšľať; vyslovením sa naplní.“ Pre Mons. Jose Rodrigueza Carballa, sekretára Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, sa povolanie narodilo v rodine: „Spomínam si na deň, keď som z Jeruzalema napísal svojim rodičom, aby som ich informoval o slávnostných sľuboch. Moja mama povedala: Synu, sme šťastní, že sa staneš rehoľníkom, ale ak vidíš, že Pán ťa k tomu životu nevolá, vráť sa. Budeš prijatý s láskou. Tento zmysel pre slobodu ma sprevádzal vždy.“ Stretli sme arcibiskupa ponoreného do prípravy ďalšieho z podujatí očakávaných v Roku zasväteného života: Medzinárodného stretnutia mladých zasvätených, ktoré je naplánované v Ríme od 15. do 19. septembra 2015.
Kongregácia sa rozhodla venovať veľkú pozornosť mladým, ktorí si vyberajú zasvätený život…
Keď sme začali plánovať aktivity pre Rok zasväteného života, mladí boli prvou myšlienkou: nie preto, že sú budúcnosťou zasväteného života, ale pretože sú prítomnosťou. Budeme hovoriť o základných témach, ako je zasvätenie, život v komunite a poslanie. Mladí budú pozvaní vyrozprávať svoje radosti a nádeje. Očakávame okolo 5 tisíc účastníkov.
Pre mladého človeka nie je jednoduché rozhodnúť sa v povolaní…
Nie je ľahké prijať záväzok až do smrti, „navždy“. Rodina je prvou realitou, ktorá trpí touto kultúrou dočasnosti. Treba pochopiť, že povolanie k zasvätenému životu si vyžaduje odpoveď nepodmienečnú a definitívnu. Je tu aj medzigeneračná náročnosť vzťahov. V mnohých komunitách a inštitútoch pyramída rokov je otočená: málo mladých a veľa starých. Ale Cirkev dnes žiada tvorivú vernosť a toto nie je možné bez skúsenosti a spomienok starých a novosti mladých. Je nevyhnutný existenčný dialóg medzi jednými a druhými.
Kto si vyberie zasvätený život, musí tiež znovu definovať, čo je jeho prioritou …
Často sa nestavia na základných prvkoch zasväteného života, ale na menej dôležitých. Zamení sa podstatné za druhotné. Na začiatku je všetko podstatné, ale ako sa životom ide dopredu, je riziko, že sa všetko stane druhotným. Výzvou je posilniť identitu, ktorá nachádza svoju jednotu v podstatných prvkoch zasväteného života: sľuby, bratskosť a poslanie. Je nevyhnutná hlboká jednota medzi týmito prvkami a sloboda od ostatného.
Pápež František zveruje zasväteným úlohu „prebudiť svet“. Akú úlohu majú mladí?
Väčšina zasvätených, zvlášť mladých, žije povolanie v radosti. Nemôžeme zabudnúť na to, čo veľmi rád opakoval pápež Benedikt XVI: „Strom, ktorý padne, narobí viac hrmotu ako celý les, ktorý rastie.“ V zasvätenom živote, aj medzi mladými, je hriech aj nevernosť. Sú aj odchody. Avšak pozerajme na tých, ktorí sa držia na nohách, ktorí majú úžasnú štedrosť v darovaní, ktorý sú odvážni v riskovaní, aby priniesli evanjelium na najperiférnejšie periférie. Mladí zasvätení dnes, aj keď ich je čo do počtu menej, nemajú menšiu evanjeliovú významnosť.
Je teda nádej do budúcnosti?
Toto je moment nádeje. Nehovorím s optimizmom, pretože naše sily ako zasvätených sa umenšujú, musíme nechať významnú prítomnosť a diela, ktoré posúvame dopredu len s ťažkosťami. Ale optimizmus nie je evanjeliová čnosť, zatiaľ čo nádej sa zakladá na Tom, pre ktorého nie je nič nemožné. Motívy pre nádej sú. Stačí sledovať počet kanonizovaných alebo mučeníkov: veľký počet z nich sú zasvätení. A potom množstvo zasvätených býva na existenčných perifériách. Ak sa pozeráme na mladých, je teda nádej: oni sú odvážni v nasledovaní Krista.
Často sa hovorí o zasvätenom živote ako o úteku zo sveta…
Musíme byť pozorní. Pokušenie je, nemôžeme ho poprieť. Preto je dôležité rozlišovanie a pozorné bdenie nad motiváciami povolania. Je to úloha, ku ktorej sme volaní ako v bohatých, tak aj v chudobných krajinách, pretože pokušenia sú celosvetové. Avšak mnoho mladých aj dospelých, ktorí chcú ísť cestou zasväteného života, vnímajú pravé volanie. Ľudsky povedané, ich život je zabezpečený: majú vzdelanie, kvalifikáciu, dôležité pracovné miesta. A aj tak všetko nechajú, aby nasledovali Krista. Svedčia o tom aj mníšske komunity klauzúrneho spôsobu života, ktoré majú mladé povolania prichádzajúce z univerzitných prostredí a z kontextu sociálneho blahobytu.
Čo očakáva Cirkev od zasvätených?
Zanietenosť pre ľudstvo, predovšetkým pre tých najchudobnejších, trpiacich a marginalizovaných, pre tých, s ktorými sa nepočíta a ktorých pápež František dáva na prvé miesto, keď hovorí o „kultúre vyradenia“. Nezištnosť, zanietenie a nádej sú tri výzvy pre zasvätených. Ak pridáme dve slová – evanjelium a proroctvo –, máme kompletný rámec toho, čo muži a ženy očakávajú od zasvätených tretieho tisícročia.
zdroj:agensir.it