Na ceste sprevádzania

Sprevádzanie dnes, medzi naliehavou otázkou a kritickými okolnosťami

 Potreba byť niekým sprevádzaný, kto má už nejakú skúsenosť na cestách Ducha Svätého bola v Cirkvi vždy vyhľadávaná.

Cesta duchovnej skúsenosti, nie je oslobodená od rizík a ťažkostí, preto je dôležité nájsť duchovného vodcu, byť počúvaný a konfrontovaný niekým, kto pomôže rozšifrovať prácu Ducha Svätého, predovšetkým v pohľade na rozhodnutia a výber života v zhode s Božou vôľou.

Naliehavosť a nevyhnutnosť sprevádzať je stále viac evidentnejšia v časoch ktoré prežívame, ktoré sú poznačené krízou povolania. Fenomén odchodov z rehoľného života, z kňazského života zdá sa, že nachádza aj možné vysvetlenie v nedostatku duchovného sprevádzania alebo lepšie povedané v chýbaní  výchovných vzťahov a duchovných vodcov, ktorí vedia sprevádzať a rozlišovať. Jednako, ten istý problém, ktorý vnímame v rehoľných prostrediach, či je to v prostredí kresťanskej komunity či rehoľnej komunity sa predstavuje dosť akútny tam, kde je zanedbané sprevádzanie mladých  na ceste rastu vo viere a v procese dozrievania povolania.

Ak v minulosti duchovné vedenie a sprevádzanie bolo určitým zvykom a bolo žiadané ako typická  a neodvolateľná skúsenosť, počas rokov môžme konštatovať určitý nezáujem alebo akúkoľvek vzdialenosť od tejto praktiky do bodu, že sa stratil jej originálny význam.

 

 Vzrastajúca potreba duchovného sprevádzania

Duchovné sprevádzanie v posledných rokoch našlo dôležité miesto vo výchove k viere a v rozlišovaní povolania, avšak zostane stále silná nevyhnutnosť kvalifikovať a zosobňovať túto službu.

Ak sa z jednej strany konštatuje rastúca pozornosť a disponibilita zo strany vychovávateľov, vychovávateliek, rehoľníkov/rehoľníčok, kňazov vo vykonávaní tejto delikátnej úlohy, z druhej strany nie vždy sú formačné príležitosti, ktoré umožňujú primeranú prípravu.  

Vzrastajúca požiadavka sprevádzania dnes skrýva v sebe živú potrebu  stretnúť sa, viesť dialóg s osobami schopnými počúvať, chápať  a rozlišovať, nie iba zo strany nových generácii, ale aj zo strany osôb vekovo pokročilejších a v rôznych etapách života.  Je to ešte viac urgentnejšie pretože sa jedná o objavenie cesty povolania v zhode s Božou vôľou.

Preto je nevyhnutné zachytiť túto potrebu, vytvárať podmienky na prípravu tých, ktorí sú volaní realizovať túto službu  sprevádzania.

 

Sprevádzanie: privilegovaná modalita vychovávať a formovať

 V každom formačnom procese, či už v prostredí bohatom na výchovu, či v prostredí formácie pre zasvätený život, duchovné sprevádzanie sa môže stať „miestom“ a v tom istom čase privilegovanou možnosťou vychovávať a formovať.

Tá istá výchova vzhľadom na dynamický a neustály proces, si vyžaduje štýl vzťahov, ktoré umožňujú vychovávateľovi vstúpiť a byť prítomným  v medziosobných vzťahoch, pridať sa a kráčať spolu s vychovávaným. Nejedná sa v tomto prípade o vonkajšie vstupy, ktoré by sa mohli javiť ako negatívne alebo akokoľvek vzdialené od dynamiky života, ale o vnútornú činnosť, ktorá je realizovaná cez osobný kontakt a konkrétnosť života založenom na dôvere.  

 

„Sprevádzanie v itinerári dozrievania predstavuje dôležitú skúsenosť, udalosť, v ktorej sa s úžasom konštatuje činnosť Ducha a slobodná  a milujúca odpoveď osoby. To sa uskutočňuje vo výchovnom prostredí, v ktorom osobný dialóg s dospelými, skúsenosť skupiny, kontakt so životom a poslaním komunít uľahčujú konfrontáciu a rozlišovanie“.(Nei solchi dell´Alleanza , ELLEDICI r.2000 s.90)

 Formovať tých, ktorí sprevádzajú

Jedná sa o formáciu vychovávateľov/vychovávateliek, ktoré sú na úrovni sprevádzania mladých k životu zrelšiemu na ceste viery, pomáhať im objaviť vlastné povolanie a rozlíšiť Božiu vôľu o ich osobnom živote a v oslobodzovaní sa od podmienok, ktoré sťažujú ľudský a kresťanský, duchovný  rast. Formáciu, ktorá zahŕňa duchovnú a výchovnú múdrosť v kompetencii vzťahov a komunikácie.

V každom formačnom procese, ako aj v duchovnom sprevádzaní je privilegovaným základom vzťah ako premieňajúca skutočnosť osoby.

Pre kvalitný vzťah  duchovného sprevádzania je nevyhnutné vstúpiť do vylepšenia a kvalifikácie vlastnej kompetencie vzťahov a komunikácie. V tejto perspektíve formácia by mala prioritne sledovať prípravu tých, ktorý budú sprevádzať, ktorí sú schopní vytvárať vzťahy, ktorí rozvíjajú  osobitné  kompetencie, nie iba na úrovni schopnosti alebo poznania, ale predovšetkým pedagogickej citlivosti ako napr., schopnosť počúvať a pochopiť komplexne pole fenoménov, ktoré je aktivované vo výchovných vzťahoch či na úrovni osobnej , či na úrovni skupiny.

Pre sprevádzanie mladých je nevyhnutné poznať kultúrny kontext mladých, nevyhnutná je výchovná prítomnosť osôb, ktoré sú osobami významnými, schopnými múdrej komunikácie hodnôt, ktorí vedia odovzdať so životom osobnú skúsenosť stretnutia s Pánom, ktorého si vybrali.

 Osobné sprevádzanie nie je vec techniky, ani psychologických dynamík, aj keď si vyžaduje špecifické kompetencie  vzťahov a kompetencie teologicko – duchovné. Sprevádzanie sa netýka iba sféry kognitívnej a intelektuálnej alebo virtuálnych dimenzií, ale zahŕňa osobu vo svojej integrite, v psychologických dejinách, vo svojej schopnosti vzťahov, vo svojich motiváciách a výbere života. Preto si musíme uvedomiť aj odozvy na úrovni afektívnej a emotívnej a následne na úrovni povolania, v medziosobnom vzťahu, ktorý sa stabilizuje medzi tým, kto sprevádza a kto je sprevádzaný.

Vzťah, ktorý sa začína v sprevádzaní sa predstavuje ako realita viacmenej komplexná, pretože v nej sa prekrižujú  spolu vzťah vzájomnosti, ktorý obsahuje pozíciu súhlasu,parity a vzťah asymetrie, ktorá obsahuje pozíciu nezávislosti. Do hry vstupujú série iných polarít, ktoré nie sú ľahko zladiteľné. 

Sprevádzať vo vnútri osobného vzťahu si vyžaduje vzájomnosť, ktorá ide poza asymetriu, poza rozdielnosti, ktorá prekonáva vzdialenosti  a odstup, vyžaduje si dôvernosť rešpektujúc tajomstvo toho druhého. V tomto zmysle vzťah sa javí náročnejší pre toho, kto sprevádza. Myslí sa vskutku na blízkosť, intimitu, dôvernosť, ktoré sú zahrnuté v skúsenosti osobného sprevádzania a môžu vyskúšať citovú a sexuálnu zrelosť toho kto sprevádza z dôvodu nevyhnutného zapojenia afektívneho a emotívneho. V tomto type vzťahov, kde pre svoju povahu sú silné a intenzívne je zatiahnutá celá osoba vo svojich dynamizmoch, tendenciách a konfliktoch, vo svojej zrelosti alebo nezrelosti.

Vzťah je základom každého rastu, je východiskovým bodom, ktorým sa stávame zrelými mužmi a ženami. Teda kvalita duchovného sprevádzania je viazaná na kvalitu vzťahov.

Kvalita vzťahu

Ak je kvalita duchovného sprevádzania viazaná na kvalitu vzťahu, teda takým centrálnym uzlom sa stane osobná formácia.

Podmienky vo formovaní sprevádzajúcich:

• Pravidelne živiť hlbokú duchovnú skúsenosť a znovu dať silu a hĺbku vlastnému životu prostredníctvom cesty rastu vnútorného života. Znovu sa vrátiť k sebe samým, na progresívnu cestu vnútornej slobody, na ktorej prichádza k stretnutiu s Bohom v Duchu.
• Dosahovať životnú skúsenosť prostredníctvom osobného, vitálneho, pozitívneho konštantného kontaktu so sebou samými.  Odmaskovať vlastné projekcie, vedieť ovládať svoj emotívny svet, zvlášť afektívno – sexuálnu oblasť, poznať a predkladať do neustálej konfrontácie vlastný výchovný štýl sprevádzania.
• Byť si vedomí, že sme stále na ceste, zamieriť na procesy permanentnej autoformácie, na hodnotení  seba ako osoby nositeľky nádeje a pozitívnej energie.
• Prejsť si vlastnú skúsenosť materstva/otcovstva (vo vzťahu k vlastným rodičom a iným vychovávateľom) prostredníctvom poznania a znovu prehodnotenia vlastnej skúsenosti v procese zmierenia so sebou samým
• Víťaziť nad opakujúcimi sa pokušeniami vodcu: oslobodiť sa od obrazu a úlohy „učiteľa“, chcieť všetko o inom pochopiť , tendencia  „uspokojiť – strach nesúhlasiť“, tendencia chcieť byť pre druhých prozreteľnosťou alebo spásou, chcieť za každú cenu zmenu; domýšľavosť, že vyriešim problémy iných, tendencia zastúpiť druhého  a rozhodnúť za neho.
• Mať odvahu a čestnosť konfrontovať sa s iným osvedčeným vodcom – pre verifiku alebo supervíziu osobného prežívania vzťahov a vlastného duchovného rastu a predovšetkým pre konštantné rozlišovanie v kontexte duchovného sprevádzania: žiť skúsenosť byť sprevádzaný pre sprevádzanie.

 

Kto je poverený formačne sprevádzať mal by dosiahnuť stupeň zrelosti poznania seba samého, priezračnosť seba samého pred tým, komu dovolí viesť medziľudské vzťahy s určitou slobodou  a tvorivosťou v spôsobe prinášať život a slobodu okolo seba. Ako hovorí Romano Guardini „najsilnejšia sila výchovy spočíva v skutočnosti, že ja sám v prvej osobe napredujem a zakúšam námahu v raste.“

Úloha je tak delikátna, významná a podstatná pre naše časy, že nemôže byť bez pozornosti. Nestačí viac dobrá vôľa, ani nie jednoducho skúsenosť alebo empatia, je potrebná reálna kompetencia.  

 

 

Pina del Core