Na Miletičovej v Bratislave odhalili pamätnú tabuľu don Štefana Sandtnera
Pri výročí desať rokov od smrti zosnulého saleziána kňaza Štefana Sandtnera odhalili v nedeľu 14. augusta na priečelí kostola vo farnosti Bratislava-Miletičova pamätnú tabuľu tohto významného saleziána, básnika, redaktora a prekladateľa. Požehnaniu a odhaleniu tabule predchádzala svätá omša, v ktorej správca farnosti don Marián Husár priblížil osobnosť i dielo Štefana Sandtnera (1916-2006), ktorý vo farnosti pôsobil od konca komunistického režimu až do svojej smrti.
Don Štefan Sandtner sa narodil 30. apríla 1916 v Pezinku ako tretí zo štyroch súrodencov. Keď mal trinásť rokov, odišiel študovať k saleziánom do Šaštína. V roku 1933 nastúpil do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku, kde 31. júla 1934 zložil prvé rehoľné sľuby. V štúdiách pokračoval v Ostrave (1934 – 1936) a pedagogickú prax si vykonával v Trnave v rokoch 1936 – 1939 na tamojšom saleziánskom gymnáziu, kde redigoval aj študentský časopis Nezábudky. Tam zložil aj večné sľuby (3. augusta 1937). Na nasledujúce štyri roky ho rehoľní predstavení poslali na teologické štúdiá na Gregoriánsku univerzitu v Ríme. Po ich skončení prijal don Štefan Sandtner 20. marca 1943 v Bazilike Sacro Cuore v Ríme kňazské svätenie.
Ako kňaz prednášal v rokoch 1943 až 1945 teológiu v Hronskom Svätom Beňadiku a v rokoch 1945 až 1950 pôsobil ako školský radca v študentátoch v Trnave, v Hodoch pri Galante a v Šaštíne. Súčasne bol poslucháčom na Filozofickej fakulte v Bratislave, kde študoval odbor filozofia a slovenčina (1945 – 1947). Od roku 1943 bol aj redaktorom saleziánskeho časopisu Mládež a misie až do jeho zrušenia komunistami v roku 1948. Po roku 1989 desať rokov redigoval informačný časopis o saleziánoch Don Bosco dnes.
Po násilnom rozpustení reholí bol po tzv. barbarskej noci 14. apríla 1950 spolu s ostatnými saleziánmi internovaný v Podolínci. Koncom decembra 1950 ho hospitalizovali vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. 5. mája 1951 ho však v nemocnici navštívila polícia (ŠtB) a bol zatknutý. Vyšetrovaciu väzbu strávil v Leopoldove a 22. februára 1952 ho Štátny súd v Justičnom paláci v Bratislave odsúdil za „velezradu“ na pätnásť rokov. Prešiel viacerými väzeniami (Leopoldov, Bratislava, Ilava, Mírov). Podobný osud postihol aj jeho sestru Martu, ktorá bola odsúdená na sedem rokov a väznená päť rokov.
V roku 1960 bol Štefan Sandtner amnestovaný a neskôr súdne rehabilitovaný. Po doliečení pracoval ako skladový robotník v OSP Pezinok, a to až do odchodu do invalidného dôchodku v roku 1968. Zároveň v tajnosti duchovne sprevádzal najmä dobrovoľníčky dona Bosca, ale aj mnoho mladých, ktorým sa venovali spolubratia „v civile“. Po roku 1989 žil v saleziánskom dome na Miletičovej ulici 7 v Bratislave a horlivo plnil službu spovedníka, redaktora a prekladateľa. Zoreml 14. augusta 2006. Stalo sa tak v tej istej Fakultnej nemocnici v Bratislave, odkiaľ ho pred päťdesiatimi šiestimi rokmi odviedla ŠtB na „cestu kríža“. Tentoraz však odišiel už so svojím Pánom do jeho kráľovstva. V službe živému Bohu, mladým, Cirkvi a slovenskej kultúre prežil plodných 90 rokov života, 73 rokov rehoľných sľubov a 63 rokov kňazstva.
Vydaná pôvodná tvorba Štefana Sandtnera: Noctes et dies 1966; Malí adorátori 1983; Stromy 1996; Žalár môj žaltár 1998; S básňou je deň krajší 2000; Ja som brána 2001; Kytica Dominika Savia 2001; Všetky žiarivé hviezdy 2001; Vtáčia symfónia 2002; Tie šaštínske zvony 2002 a Kňaz naveky 2003. Vydané preklady: 40 titulov v celkovom náklade 350 tisíc exemplárov. Podieľal sa na preklade ďalších 26 titulov v celkovom náklade 138 tisíc exemplárov. V súhrne vlastnej a prekladovej tvorby vyšlo z rúk dona Štefana Sandtnera pre slovenskú verejnosť 503 tisíc hodnotných kníh.
Zdroj: TK KBS; Rastislav Hamráček SDB