Najstaršia rehoľná sestra na svete oslávila 110 rokov
Matka Cecylia Maria Roszak z kláštora sestier dominikánok „Na Gródku” v Krakove oslávila v nedeľu 25. marca svoje 110. narodeniny. Je to aktuálne najdlhšie žijúca rehoľníčka na svete. V roku 2009 udelil inštitút Yad Vashem vtedy 101-ročnej matke Cecylii titul Spravodlivý uprostred národov sveta.
Matka Cecylia Maria Roszak pochádza z Veľkopoľského vojvodstva. Narodila sa 25. marca 1908 v dedinke Kiełczewo, neďaleko Kościana. Ukončila dievčenskú štátnu priemyselnú školu obchodu v Poznani. V roku 1929 vstúpila do kláštora dominikánok na Gródku v Krakove. Po obliečke prijala rehoľné meno Cecylia. V roku 1934 zložila večné sľuby.
V roku 1938 sa s malou skupinou mníšok vybrala do mesta Vilnius, kde chceli dominikánky založiť nový kláštor. Nebolo to jednoduché. Sestry pracovali na päť hektárovom hospodárstve, vzdialenom od mesta. Bývali v drevenom domčeku s neveľkou kaplnkou. Tam ju zastihla vojna. Počas prvých dvoch rokov bola táto oblasť pod sovietskou okupáciou, po útoku Nemcov na Sovietský Zväz sa ocitla pod nadvládou hitlerovcov.
Počas nemeckej okupácie pomáhali sestry ľuďom z okolia, taktiež ukrývali niekoľkých Židov. Spomedzi nich možno spomenúť napr. mená: Aba Kowner, Arie Wilner, Chaja Grosman, Edek Boraks, Chuma Godot a Izrael Nagel, neskorších aktivistov hnutia odporu get vo Vilniuse a vo Varšave. V roku 1943 Nemci uväznili predstavenú kláštora a kláštor zatvorili.
V roku 1944 sa sestra Cecylia stala priorkou a po vojne, v rámci repatriácie prišla spolu s dvoma sestrami do Krakova. Dominikánky v tom čase bývali v kláštore klarisiek, vyhnané z ich materského kláštora počas II. svetovej vojny.
V roku 1946 sa sestra Cecylia stala predstavenou spoločenstva. O rok neskôr sa sestry vrátili do kláštora „Na Gródku”. Počas svojho dlhého života pôsobila niekoľkokrát ako predstavená, alebo subpriórka. Okrem toho pracovala tiež ako vrátnička, organistka, či kantorka.
V roku 2009 udelil inštitút Yad Vashem v Jeruzaleme, vtedy 101-ročnej matke Cecylii, titul Spravodlivý uprostred národov sveta.
Ctihodná sestra už neopúšťa svoje lôžko. Ešte pred niekoľkými rokmi sa po operácii bedra i kolien zúčastňovala spoločných modlitieb sestier. Zaujala svojou vitálnosťou, mladým duchom aj zmyslom pre humor. Vždy sa zaujíma o aktuálne dianie v Cirkvi, doma i vo svete. S pomocou chodítka navštevovala choré sestry. Neustále sa modlí ruženec na úmysly, ktoré denne prichádzajú do kláštora od rôznych osôb.
Pred niekoľkými rokmi povedala svojim spolusestrám: „Život je pekný, ale krátky.“
Zdroj: tkkbs.sk
-msk-