Narcisti v cirkvi/Nejde im o Boha, ale o vlastné ego
Konzervatívny denník Postoj sa v Seriáli o nefyzickom násilí zaoberá aj psychickým týraním v štruktúrach cirkvi. V piatom diele Seriálu o nefyzickom násilí priniesli otvorenú spoveď rehoľnej sestričky, ktorá vo svojej rehoľnej komunite zažila psychické týranie. V rozhovore s kňazom a psychológom o. Jánom Kulanom hodnotia, čo a prečo sa stalo, ako aj moment, ako podobnej deštrukcii človeka v Katolíckej cirkvi predísť.
„Náboženská zrelosť predpokladá ľudskú zrelosť,“ hovorí kňaz a psychológ Ján Kulan, ktorý skúma kandidátov do rehole či kňazstva.
V rozhovore s o. Jánom Kulanom sa dozviete:
– ako vníma svedectvo rehoľnej sestry,
– kde hľadať pomoc, keď v komunite týra predstavený,
– prečo je práca v náboženskom prostredí pre narcistických ľudí atraktívna,
– ako prebiehajú psychotesty pri výbere kandidátov,
– či môže narcisova falošná charizma priviesť ľudí k Bohu a do Cirkvi.
Prečo je pôsobenie v Katolíckej cirkvi pre narcistických ľudí atraktívne a ako vnímate výpoveď rehoľnej sestry?
Aj v rámci našej Katolíckej cirkvi nájdeme niektorých ľudí, ktorí majú sklon k narcizmu. Môžu to byť kňazi, rehoľní predstavení či laickí veriaci angažovaní v pastorácii. Narcistickí ľudia vystavujú svoju vonkajšiu nábožnosť, ktorá však nie je reálna. Je to formálna nábožnosť vystavovaná na obdiv, nie tichá, osobná a hlboká viera v Boha.
„Narcisti túžia po moci a významné a vysoké cirkevné funkcie ich priťahujú.“
Narcistický človek akoby nenápadne zneužíval Boha, vieru či Cirkev pre uspokojenie svojich citových potrieb, najmä túžby po obdive a moci. Jeho nábožnosť je len povrchná, vonkajšia a falošná, lebo chce, aby ho druhí obdivovali a chválili, aký je dobrý a zbožný kresťan, laik, kňaz či zasvätená osoba. Preto je pre neho služba v náboženskom prostredí taká dôležitá a zároveň aj atraktívna.
V prípade sestry Sofie možno jednoznačne identifikovať narcistickú poruchu osobnosti.
Podľa čoho tak usudzujete s takým presvedčením?
Medzi základné charakteristické povahové črty takéhoto človeka totiž najčastejšie patrí istá všemohúcnosť (grandióznosť), neustála potreba obdivu druhých, nedostatok empatie či vysoké až nesplniteľné nároky na druhých, avšak už nie na seba. Narcisti túžia po moci, významné a vysoké cirkevné funkcie ich priťahujú a ak ich získajú, cítia sa dôležito. Mnohokrát nie sú citliví na oprávnenú kritiku a sú neschopní ju aj patrične prijať.
„Títo ľudia sa neštítia druhých psychicky zničiť.“
Okolo seba si vytvoria skupinku priaznivcov, ktorí ich často až nekriticky chvália a s ktorých pomocou si dokážu presadiť vlastné ciele a zámery. Názory druhých ľudí ich nezaujímajú, v medziľudských vzťahoch spôsobujú konflikty a sú necitliví voči potrebám druhých ľudí. Vôbec si neuvedomujú, že svojím egoistickým a často až manipulatívnym správaním ubližujú iným ľuďom a hlboko ich zraňujú. Dokonca sa neštítia druhých, ktorými niekedy až opovrhujú, aj psychicky zničiť.
Narcistický človek žije v akejsi ilúzii, že druhí ľudia mu majú posluhovať a že práve tie jeho potreby sú najdôležitejšie. Jeho centrom je nízke sebavedomie a sebaúcta, ktoré si potrebuje kompenzovať a podvedome dvíhať týmito negatívnymi charakterovými vlastnosťami. Narcistický človek je vlastne predovšetkým citovo zranený a nezrelý človek, ktorý zraňuje druhých v rámci akéhokoľvek laického, klerického či rehoľného spoločenstva. Toto všetko môžeme identifikovať aj v prípade sestry Sofie.
Čo pri takomto človeku prežíva obeť v reholi, ktorá je vlastne jej rodinou?
Narcistickí ľudia v zasvätenom živote či v samotných radoch predstavených majú tendenciu byť necitlivými až bezcitnými k druhým, povyšujú sa nad inými, keď sa správajú grandiózne a pohŕdavo k druhým, snažia sa druhých ovládať, manipulovať nimi či ich až emocionálne vykorisťovať.
„Úlohou kompetentných predstavených je predchádzať vzniku psychického týrania ľudí v akomkoľvek type zasväteného života.“
Toto psychické týranie a útlak spojený so stresom vyvoláva v psychike a duši týranej osoby najčastejšie strach, úzkosť, neistotu a pochybnosť o sebe, stratu sebavedomia a sebaúcty. Môže to viesť až k rôznym psychickým poruchám, ako je depresia, úzkostná či paranoidná porucha.
Úlohou kompetentných predstavených (biskup v diecéze, provinciál v reholi) je predchádzať vzniku psychického týrania a útlaku ľudí v akomkoľvek type zasväteného života. Ak k tomu predsa len dôjde, je nevyhnutné to dôsledne preskúmať, prešetriť, vinníka identifikovať a patrične potrestať v rámci jeho psychickej a morálnej spôsobilosti.
Najdôležitejšie je však pomôcť obetiam dostať sa z psychickej traumy, ak je to potrebné aj s pomocou odborníka – psychológa, psychoterapeuta, prípadne psychiatra. Skúsenosť rehoľnej sestry so Sofiou podľa môjho názoru nie je ničím výnimočným.
Čo mohla podľa vás robiť rehoľná sestra inak, aby sa skôr vymanila z psychického násilia?
Rehoľná sestra – obeť sa mala zdôveriť kňazovi, svojmu spovedníkovi či duchovnému vodcovi, ktorý by sa jej určite snažil pomôcť. Mohol by upovedomiť a intervenovať u vyšších predstavených danej rehole mimo rehoľnej komunity, kde obe sestry žili. Tým by sa súčasne predišlo príležitosti ovplyvniť a zmanipulovať vyššiu predstavenú, ktorá tak prišla riešiť a naprávať nie skutočného vinníka (sestru Sofiu), ale obeť psychického týrania.
Možno charizmu narcistického človeka využiť pre dobro Cirkvi? Môže byť táto porucha aj pozitívom?
Dovolím si povedať, že každému „charizmatickému“ človekovi v rámci alebo mimo spoločenstva Cirkvi hrozí, že ak si nedá pozor, stane sa narcisom, pretože narcistický človek sa snaží vždy priťahovať druhých k sebe, aby ho chválili. Aby obdivovali jeho, nie Boha.
„Pravda však skôr či neskôr vyjde najavo a charakter takéhoto človeka sa odhalí.“
Takýto narcistický „charizmatický“ človek nenápadne akoby zneužíval Boha, vieru či Cirkev pre uspokojenie svojich vlastných citových potrieb, svojej túžby po obdive a moci. Pravda však skôr či neskôr vyjde najavo a skutočný charakter takého človeka sa odhalí. V duchovnom živote sú narcistickí ľudia často neschopní uvedomovať si Božiu milosť vo svojom živote a tiež byť jednoducho vďační Bohu za dary a talenty, ktoré od neho nezaslúžene dostali.
Ak však veriaci človek – laik, kňaz či zasvätená osoba – rozpoznajú, že skutočne majú od Pána Boha dary, talenty či charizmy na budovanie Božieho kráľovstva, šírenia evanjelia a schopnosti duchovne priťahovať druhých k viere, pokorne si uvedomia, že sú iba nástrojmi v Božích rukách a Boh si ich používa pre svoju službu pracovať na spáse nesmrteľných duší.
Časopis Human Development nedávno priniesol článok o narcistických osobnostiach pracujúcich v pastorácii. Mali ste pri výkone psychológa osobnú skúsenosť s kandidátom s poruchou osobnosti?
Vo svojej psychologickej praxi som sa osobne ešte nestretol s prípadom kandidáta s narcistickou poruchou osobnosti. Samozrejme, v živote a aj v rámci cirkevného spoločenstva som sa stretol s rôznymi takýmito narcistickými typmi ľudí.
Čo ukazujú štatistiky z vašej osobnej praxe? Čo sa počas testovania objavuje najviac?
Počas svojej psychologickej praxe od júla 2018 som vykonal dodnes celkovo 36 odborných psychologických posudkov. V prípade troch kandidátov do kňazského seminára boli identifikovateľné vážne psychické poruchy a v dvoch prípadoch ľahká psychická porucha.
„Mnohí si so sebou nosíme rôzne traumy z detstva.“
Môžem konštatovať, že zo všetkých testovaných kandidátov pre kňazstvo a rehole či kandidátok pre zasvätený život bolo štatisticky približne 86 % psychicky zdravých a približne 14 % psychicky chorých kandidátov pre zasvätený život v rámci Katolíckej cirkvi. Z mojej doterajšej osobnej psychologickej praxe vyplýva, že takmer v 90 % prípadov sa do kňazského seminára či zasväteného života hlásili psychicky zdraví kandidáti.
Prečo sa pre zasvätený život rozhodnú aj nezrelí ľudia s poruchami osobnosti?
Študoval som a zameriavam sa na psychológiu v oblasti rozlišovania životného povolania a na pomoc zasväteným, teda kňazom a rehoľníkom. Viete, mnohí v sebe nosíme rôzne zranenia a traumy z detstva. Naši kandidáti pochádzajú z rozbitých rodín či zažili traumy v minulosti, keď ešte neuvažovali o zasvätenom živote a mali partnerov či partnerky. Musíme si uvedomiť to najpodstatnejšie: náboženská zrelosť predpokladá aj ľudskú zrelosť.
Ako prebieha proces psychologického posúdenia kandidátov:
1. Vstup do kňazského seminára:
Pri prijímaní kandidátov do diecézneho kňazského seminára sa skúma aj psychický stav a duševné zdravie kandidáta. Podmienkou prijatia je, aby daný kandidát bol psychicky zdravou osobou bez vážnej psychickej poruchy osobnosti človeka podľa zásad cirkevného práva. Toto psychologické skúmanie vykonáva odborný znalec – psychológ, ktorý je poverený diecéznym biskupom či rektorom príslušného diecézneho kňazského seminára. Samotné psychologické skúmanie kandidáta spočíva vo vypracovaní písomných psychologických testov.
1) Mnohofázový minesotský osobnostný inventár 2 (MMPI-2), kde úlohou kandidáta je vyjadriť sa k jednotlivým 567 tvrdeniam, s ktorými buď súhlasí, alebo nesúhlasí. Na základe vyhodnotenia testu sa môže s vysokou pravdepodobnosťou rozpoznať prítomnosť rôznych druhov psychických porúch (psychopatológií) osobnosti človeka. 2) Tematický vnímavostný test (TAT), ktorý je zameraný na vnímanie a kreativitu človeka, aké hodnoty vyznáva, aké obranné mechanizmy používa, čím žije a aké emócie prežíva. Aj vďaka tomuto testu, kde má kandidát napísať sedem krátkych slohových príbehov na sedem obrázkov, sa získa lepší obraz o jeho charaktere, povahe a vnútornom svete. 3) Test nedokončených viet (Rotter), kde kandidát postupne dopĺňa 41 začatých viet podľa vlastnej fantázie a kreativity. Aj v tomto teste sa ukážu jeho hodnoty, emócie, vnútorné konflikty či obranné mechanizmy.
Vďaka uvedeným testom a ich výsledkom v konfrontácii s osobným rozhovorom psychológa s kandidátom o jeho živote (rodina, detstvo, dospievanie, vzťahy) a motivácii ku kňazstvu pre vstup do kňazského seminára vzniká akási komplexná mozaika o danom kandidátovi. K psychologickým testom je možné pridať aj dva nábožensko-hodnotové testy: 1) súhrn evanjelia, kde kandidát v krátkosti napíše pre neho najdôležitejšie slová, ktoré Pán Ježiš povedal v evanjeliách; 2) vízia môjho budúceho života, kde kandidát napíše, ako by si predstavoval svoj budúci život, ak by ho prijali alebo neprijali do kňazského seminára. Finálnym produktom je komplexný psychologický posudok kandidáta, z ktorého vyplýva, či je psychicky zdravou osobou a či ho daný odborník (psychológ) odporúča do formácie pre kňazstvo.
2. Vstup do rehole:
Tu je väčšia sloboda daná predstavenému mužskej či predstavenej ženskej rehole. Cirkevné právo hovorí, že právo prijímať kandidátov do noviciátu (prípravné obdobie pre vstup do rehole) patrí vyšším predstaveným reholí (porov. CIC, kán. 641). Tí majú s pozornou starostlivosťou prijímať len takých kandidátov, ktorí okrem požadovaného veku sú zdraví, majú primerané vlohy a dostačujúce vlastnosti osobnostnej či citovej zrelosti na osvojenie si povolania v zasvätenom živote. Ak je to potrebné, zdravie, vlohy a zrelosť kandidáta sa majú potvrdiť aj s pomocou odborníkov (porov. CIC, kán. 642). Myslí sa tu predovšetkým fyzický a psychický zdravotný stav kandidáta. V rámci praxe Katolíckej cirkvi sa kandidáti pre vstup do noviciátu obvykle posielajú aj na psychologické skúmanie k psychológovi.
Predstavení mužských či ženských reholí majú „formátorov“ či „formátorky“, ktorí nemusia mať psychologické vzdelanie. Kandidátov sledujú minimálne dvakrát: prvý raz pri vstupe do noviciátu, druhý raz tesne pred večnými sľubmi, kde sa aj na základe rokov žitia v rehoľnej komunite rozhodnú, či je človek schopný viesť zasvätený život a žiť v komunite. Je to bežná prax Katolíckej cirkvi na Slovensku i v zahraničí.
V Seriáli o nefyzickom násilí dosiaľ vyšlo:
Prvý diel: Nežijete vo vzťahu, ale v hre. Narcis je parazit
Druhý diel: Psychopat je majster slova. Vytvorí okolo vás ilúziu
Tretí diel: Medzi záchranou manželstva a seba
Štvrtý diel: Poruchy osobnosti: Ľudia, ktorí nie sú schopní spolupráce
Piaty diel: Spoveď rehoľnej sestry: Prežila som peklo, no neobviňujem Boha
Ak poznáte vo svojom okolí osobu, ktorej by tieto informácie mohli pomôcť, budeme radi, ak jej článok prepošlete. Ďalší diel seriálu vychádza 24. apríla.
Iva Mrvová / Postoj.sk
Foto: TASR/AP/Pexels