Nerozumiem, ale som s tebou

Jn 6, 60 – 69

„Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ Apoštoli neodišli od Ježiša, aj keď nerozumeli významu jeho slov.

V živote sú také chvíle, keď človek čomusi nerozumie a zároveň nemôže odísť. Zaľúbení nerozumejú, prečo práve ten a nie iný muž sa objavil v živote ženy, a tá a nie iná žena v živote muža. Prečo vzájomne si cudzí ľudia, ktorí si občas aj ublížia – spájajú sa v dobrom a zlom… spájajú sa na celý život?

O to viac človek nerozumie Božím tajomstvám.

V kresťanskom náboženstve existuje pojem „tajomstvo viery“. Počas Eucharistie, po premenení kňaz hovorí: „Hľa, tajomstvo viery.“ Nerozumiem, ale padám na kolená, zotrvávam. V Petrovom vyznaní: „Nerozumiem, ale nemôžem odísť,“ sa skrýva sám BOH. To, čomu rozumieme, už Bohom nie je.

Viera sa najlepšie ukazuje v poslušnosti. Tak, ako láska. Keď niekto hovorí o viere a pritom mechanicky odrieka Verím v Boha, či už to kratšie Apoštolské, alebo to dlhšie Nicejsko-carihradské vyznanie, to ešte nič neznamená. Viera je poslušnosťou, dôverovaním Tomu, komu nerozumiem, no napriek tomu nemôžem od neho odísť. Tí, ktorí neodišli od Ježiša, sa stali jasnými plameňmi v tmavom ľudskom svete.

Adam Walczuk SAC
Foto: Kaťa Berešová FMA