Predstavy robia svoje… človek si niekedy myslí, že presne vie, ako čo bude, ako čo je, ako čo má byť… Potrebujeme normy, usmernenia, etiketu, inak by bol život jedna zmixovaná kokosová guľa. Je ale také fascinujúce čítať, ako Boh a jeho cesty nejdú spratať do ľudských formičiek. Lebo jeho cesty sú elastické a otvorené.
Mám veľmi rada systém, poriadok, krabičky, veci usporiadané, ale sympaticko pestré. Som aj človek výskumník, ňúrač, ktorý má rád vzduch a kusisko životnej nevypočítateľnosti. Viem však rešpektovať aj ľudí, ktorí kráčajú podľa istého poriadku a štýlu. Môže to mať háčik.
Máme za sebou Rok zasväteného života a zasvätený život je o živote s týmto Bohom, ktorý je nevypočítateľný. Sú ľudia, ktorí majú potrebu korektnej zasvätenej osoby ako vystrihnutú z kresťanského časopisu, so svojou posvätnou noblesou.
Nazrieť pod pokrievku rehoľnej komunity je zaujímavá vec pre mnohých. Nachádza sa tam však to, čo patrí do ktorejkoľvek rodiny. Do tej saleziánskej: pekný priestor aj neporiadok, ticho aj riadne decibely, smiech aj vážnosť, jednoduchá strava aj slávnostný obed, plánovanie, porady aj rozhovory o receptoch. Je tam život, ktorý ma obrátky, lebo sa tam varí, upratuje, žehlí, ale sa tam aj modlí, koná pokánie a zápasí o sesterskú lásku. Všetko pod tichým a pokorným pohľadom Toho, ktorý je v bohostánku, aby bolo všetko na jeho chválu. Nie všetko je vždy tak, ako má byť, lebo to je život. Ale všetko smeruje k tomu, ktorý je Cesta, Pravda aj Život.
Aj v Ježišových časoch ľudia mali predstavy o tom, ako by mal vyzerať spasiteľ, ako by mal fungovať, čo robiť a čo ani náhodou nie. Ľudia vzhliadali k božstvám, ale pravý Boh zostúpil na zem. Čakali excelenciu, prišlo dieťa. Mysleli na neprístupnú autoritu, a on večeral s tými, s ktorými sa slušný žid nedal ani do reči. Mysleli, že zatočí so všetkými, ktorí utláčali, a on nechal zatočiť so sebou. Finále však bolo víťazstvo života, lásky, zmierenia. Patriť Bohu znamená objať takýto život… s vedomím, že už netreba vzhliadať k Bohu vysoko, lebo zostúpil na zem, takže šancu majú aj krátkozrakí. Okrem toho stačí prísť jednoducho, bez kurzu diplomatického protokolu, lebo je Otec a Láska.
sr. Eva Rušínová, saleziánka