Nové pravidlá rehoľného života v prípade nezákonného vzdialenia sa z komunity
Communis vita – pod týmto názvom bol včera, 26. marca 2019 zverejnený nový dokument pápeža Františka (formou motu proprio). Svätý Otec ho schválil už 19. marca, no vstúpi do platnosti o necelý mesiac neskôr (10. apríla 2019). Dokument sa týka prepustenia členov z rehoľnej spoločnosti, keď sa viac ako dvanásť mesiacov neoprávnene vzdialia z komunity.
Na začatie procesu prepustenia rehoľníka podľa CIC postačuje šesť mesiacov nezákonnej neprítomnosti v rehoľnom dome, čo platí aj naďalej (696 CIC). Špecifická situácia je však prípadoch, že sa dotyčný nezákonne vzdiali takým spôsobom, že ho dlhodobo nie je možné nijako vyhľadať.
Dokument tak mení kán. 694 Kódexu kanonického práva, keď sa v prvom paragrafe vypočítavajú činy, ktoré samy o sebe vedú k automatickému prepusteniu z rehole. Doposiaľ to bolo odpadnutie od katolíckej viery a uzavretie manželstva, resp. pokus o jeho uzatvorenie hoci len civilným spôsobom. K týmto dvom teraz pribudne nezákonná neprítomnosť v rehoľnom dome po dobu dlhšiu než dvanásť mesiacov s úmyslom vymaniť sa z moci predstavených.
Kanonické právo v takej to situácii nariaďuje rehoľným predstaveným, aby dotyčného „starostlivo vyhľadali a pomohli mu, aby sa vrátil a vytrval vo svojom povolaní“ (kán.665, §2). Je známe, že v posledných rokoch sa množia prípady rehoľníkov a rehoľníčok, ktorých sa napriek dobrej vôli „nedokáže dopátrať“. Ak takáto osoba nepožiada o dišpenz od sľubov, aj naďalej zostáva členom rehoľnej spoločnosti, napriek tomu, že sa nachádza v v situácii, ktorá je nezlučiteľná s rehoľným stavom.
Motu proprio Communis vita tiež príslušným spôsobom upravuje znenie Kánonu 729 CIC týkajúceho sa členov sekulárnych inštitútov, keďže na nich sa nová norma o prepustení pre nelegitímnu absenciu nevzťahuje.
Arcibiskup José Rodríguez Carvallo poznamenáva, že predstavení sú zodpovední za nezákonne neprítomnú a nezvestnú rehoľnú osobu a preto sa majú usilovať o to, aby sa „rešpektovalo základné pravidlo rehoľného života: chrániť spoločné dobro a zmysel spoločného života v komunite“. Jedným slovom, je to Kristova láska, ktorá „nás vedie k tomu, aby sme milovali svojich bratov a sestry až do tej miery, že vezmeme na seba ich slabosti, problémy, ťažkosti“ (Bratský život v spoločenstve, č. 21).
Podľa materiálov talianskeho, českého a slovenského Vatikánskeho rozhlasu spracoval Štefan Turanský SDB