„Snívajme o (…) Cirkvi ako o bezpečnom prístave pre každého, kto čelí križovatkám, stroskotaniam a búrkam života!“ K tomuto vyzval pápež František biskupov, kňazov a rehoľníkov Portugalska pri vešperách v lisabonskom kláštore „Mosteiro dos Jerónimos” v stredu 2. augusta.
Pápež František portugalské duchovenstvo povzbudil k prekonávaniu duchovnej únavy, pocitov rezignácie a pesimizmu zoči – voči škandálom v Cirkvi i ďalším ťažkostiam. Použil pritom obraz apoštolov, ktorých Ježiš po neúspešnom love rýb vyzval opäť vyplávať na more a rozhodiť siete:
„Niekedy na našej ceste ako Cirkvi môžeme pocítiť (…) únavu, keď sa zdá, že v rukách držíme len prázdne siete. (…) Je to pocit, ktorý je dosť rozšírený v krajinách starobylej kresťanskej tradície, prechádzajúcich mnohými spoločenskými a kultúrnymi zmenami a čoraz viac poznačených sekularizmom, ľahostajnosťou voči Bohu, rastúcim odstupom od praktizovania viery. Tu je nebezpečenstvo, že vstúpi svetáckosť. A často je [tento pocit] zvýraznený sklamaním a hnevom, ktorý niektorí pociťujú voči Cirkvi, niekedy kvôli nášmu zlému svedectvu a škandálom, ktoré znetvorili jej tvár a ktoré si vyžadujú pokorné a neustále očisťovanie, počnúc výkrikom bolesti obetí, ktoré treba vždy prijať a vypočuť.
No keď sa cítime znechutení (…), hrozí nám, že vystúpime z lode a zapletieme sa do sietí rezignácie a pesimizmu. Dôverujme Ježišovi v tom, že on naďalej berie svoju milovanú Nevestu za ruku a dvíha ju. Preto musíme svoje námahy a slzy priniesť Pánovi a potom čeliť pastoračným a duchovným situáciám tak, že sa im postavíme s otvoreným srdcom a spoločne zažijeme novú cestu vpred. Keď sme znechutení opúšťame, či už vedome alebo nie celkom vedome, apoštolskú horlivosť, strácame ju a stávame sa akýmisi „funkcionármi posvätna“. Je veľmi smutné, keď sa človek, ktorý zasvätil svoj život Bohu, stane „úradníkom“, obyčajným správcom vecí. Je to veľmi smutné.“
Článok si môžete dočítať TU.
Zuzana Klimanová – Vatikán
Ilustračné foto: Markéta Zelenková / Člověk a Víra
Zdroj: Vatican News