Pápež pri 300. jubileu školských bratov: kreativita sv. Jána Krstiteľa de La Salle
Inštitút školských bratov slávi jubilejný rok 300. výročia smrti svojho zakladateľa, sv. Jána Krstiteľa de La Salle. Pri tejto príležitosti prijal členov rehole vo štvrtok 16. mája vo Vatikáne pápež František. Vo svojich slovách povzbudenia poukázal na niekoľko trvalých inšpirácií ich zakladateľa najmä v oblasti školstva a v evanjelizačnom poslaní Cirkvi.
Sv. Ján Krstiteľ de La Salle bol „vynikajúcim a kreatívnym inovátorom“ v troch rovinách:vo vízii školy, v koncepcii učiteľa a vo vyučovacích metódach, uviedol pápež František pri stretnutí v Klementínskej sále s troma stovkami rehoľníkov spolu s ich generálnym predstaveným bratom Robertom Schielerom. O inovatívnych myšlienkach francúzskeho svätca, ktorý zomrel 7. apríla 1719 v Rouene pápež ďalej povedal:
„Jeho vízia školy ho priviedla k jasnejšiemu dozretiu presvedčenia, že vzdelávanie je právo pre všetkých, vrátane chudobných. Preto neváhal vzdať sa kanonickej hodnosti i svojho bohatého rodinného dedičstva, aby sa plne venoval vzdelávaniu nižšej spoločenskej vrstvy. Dal zrod čisto laickému spoločenstvu aby pokračovali v realizácii jeho ideálu, v presvedčení, že Cirkev sa nemôže odťahovať od spoločenských rozporov doby, s ktorými je konfrontovaná. Práve toto presvedčenie ho viedlo k vytvoreniu originálnej skúsenosti zasväteného života v podobe rehoľníkov-vychovávateľov, ktorí bez toho, aby boli kňazmi, novým spôsobom zosobnili úlohu „laických mníchov“, ktorí v plnom ponorení sa do reality svojej doby prispievajú k pokroku občianskej spoločnosti.“
K novej koncepcii osoby učiteľa dozrel sv. Ján Krstiteľ de La Salle v každodennom kontakte so školou, pokračoval Svätý Otec:
„Pochopil, že vyučovanie nemôže byť len zamestnaním, ale je poslaním. Obkolesil sa preto ľuďmi vhodnými pre ľudovú školu, inšpirovanú kresťanstvom, s postojovými i prirodzenými predispozíciami pre vzdelávanie. Celú svoju energiu venoval ich formácii, takže on sám sa stal pre nich príkladom a vzorom, aby plnili zároveň cirkevnú i spoločenskú službu a pohotovo pracovali na rozvíjaní toho, čo nazýval „dôstojnosťou učiteľa“.“
V tretej rovine, teda v reforme vyučovacích metód, pápež František poukázal na mimoriadny pedagogický realizmus svätca. Bolo veľa vecí, ktoré sv. Ján Krstiteľ de La Salle inovoval:
„Francúzskym jazykom nahradil latinský jazyk, ktorý sa bežne používal vo vyučovaní; rozdelil žiakov do homogénnych vzdelávacích skupín kvôli efektívnejšej práci; zriadil semináre pre učiteľov na dedinách, teda pre mladých ľudí, ktorí sa chceli stať učiteľmi bez toho, aby vstúpili do nejakej rehoľnej inštitúcie; založil nedeľné školy pre dospelých a dva špeciálne domovy, jeden pre mladých delikventov a druhý pre znovuzaradenie bývalých väzňov.
Sníval o škole otvorenej pre všetkých, takže neváhal čeliť extrémnym vzdelávacím potrebám, zavedením metódy resocializácie prostredníctvom školy a práce. V týchto výchovných zariadeniach položil základy nápravnej pedagogiky, ktorá v protiklade so zvyklosťami doby priniesla pre mladých vo výkone trestu štúdium a prácu, s remeselnými činnosťami, a nie iba pobyt v cele alebo kárne zásahy.“
Prítomným školským bratom pápež František zdôraznil úlohu v službe novej evanjelizácie, a to práve v duchu ich zakladateľa:
„V dôsledku jeho apoštolského svedectva ste protagonistami „kultúry vzkriesenia“, najmä v tých existenciálnych kontextoch, v ktorých prevláda kultúra smrti. Nenechajte sa unaviť v hľadaní tých, ktorí sa nachádzajú v moderných „hrobkách“ poblúdenia, úpadku, núdze a chudoby, aby ste ponúkali nádej nového života.“
Zdroj: RV, jb, mh