Pápež: Zasvätený život si vyžaduje zakorenenosť a smelosť

Nebáť sa vlastnej krehkosti a vystríhať sa duchovnému zosvetšteniu – to sú niektoré z odporučení, ktoré pápež František vo štvrtok 9. septembra adresoval účastníkom generálnej kapituly Misionárov Nepoškvrneného Srdca Panny Márie – nazývaným aj klaretíni.

Spomínaný ľudový názov misionárov je odvodený od mena ich zakladateľa – biskupa sv. Antona Máriu Clareta (1807-1870). Kongregáciu založil v roku 1849 v Španielsku. V súčasnosti vo svete pôsobí približne tritisíc jej členov.

Svätý Otec zablahoželal novozvolenému vedeniu kongregácie a v príhovore približne stovke misionárov sa zameral na tému generálnej kapituly klaretínov: „Zakorenení a nebojácni“.

Predpokladom zakorenenosti v Kristovi je dobrý život modlitby a kontemplácie, zdôraznil Svätý Otec a misionárom pripomenul:

„Ak chcete, aby bola vaša misia skutočne plodná, nemôžete ju oddeliť od kontemplácie a od života v dôvernom vzťahu s Pánom. Ak chcete byť svedkami, nemôžete prestať byť mužmi adorácie.“

„Ale ja mám veľa práce“, mohol by niekto povedať. – Pozri, v prvom rade musíš hľadieť na toho, ktorý ťa poslal pracovať a nechať na sebe spočinúť jeho pohľad … Bez modlitby to nejde.“

Pápež misionárom prízvukoval, aby bol Ježiš jedinou istotou ich života a vystríhal ich pred duchovným zosvetštením:

„Nech je On vašou jedinou istotou. To vám umožní byť ľuďmi nádeje, nádeje, ktorá nesklame, nezahanbuje (porov. Rim 5, 5), nádeje, ktorá nepozná strach, pretože vie, že práve v našej krehkosti sa prejavuje Božia sila (porov. 2 Kor 12, 9). … Nebojte sa vašich slabostí. Aké pekné je, keď sa zasvätený muž či žena cítia byť krehkými, pretože vnímajú nevyhnutnosť prosiť o pomoc.

Naopak, majte strach pred upadnutím do duchovnej „schizofrénie“, do duchovného zosvetštenia, ktoré by vás viedlo k tomu, aby ste dôverovali len (…) vašim silám a verili, že ste tí najlepší, aby ste posadnuto hľadali osobný blahobyt, moc (porov. Evangelii gaudium, č. 93). Je veľmi ťažké neprispôsobiť sa svetskej logike, pretože svet nás zaplavuje, nie je tak? A duchovná svetskosť je strašná, pretože ťa premieňa vo vnútri. Veľmi na mňa zapôsobilo, keď som čítal „Meditácie o Cirkvi“ od otca Lubaca, posledné štyri strany. Zaoberá sa tam drámou duchovného zosvetštenia a hovorí … Je to to najhoršie zlo, ktoré sa môže Cirkvi stať, ešte horšie než zlo nemravných kňazov.

Neprispôsobujte sa tejto svetskej logike, ktorá spôsobí, že evanjelium, že Ježiš, prestane byť kritériom orientujúcim váš život a vaše misijné rozhodnutia. Nemôžete žiť spolu s duchom sveta a predstierať, že slúžite Pánovi. Orientujte svoj život podľa hodnôt evanjelia.“

Svätý Otec klaretínov pozval nasledovať Boží štýl prístupu k ľuďom – vystihujú ho tri slová: blízkosť, súcit a nežnosť. Odporučil im tiež pestovať v sebe i v komunitách zmysel pre humor a radosť, ktorej je vyjadrením. Zároveň dodal:

„Zasvätený život si vyžaduje smelosť a potrebuje seniorov, ktorí dokážu odolávať starnutiu života, a mladých, ktorí dokážu odolávať starnutiu duše.“

Zdroj: RV, zk
Ilustračný obrázok: Františka Čačková, OSF

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *