Perla milosrdenstva
Príbeh dnešnej nedele je natoľko nabitý milosrdenstvom, že v čase formovania kánonu ho z Lukášovho evanjelia takmer vyškrtli. Ježiš v rozprávaní vidí nielen situáciu farizeja Šimona a hriešnej ženy, ale vidí aj do ich mysle, srdca, ba i svedomia. Má bezbrehý súcit s kajúcou ženou, ale aj so svojím napohľad nesympatickým hostiteľom. Napokon, verný harmonickej súčinnosti svojho zmýšľania a cítenia, koná v prospech oboch. Žene odpúšťa a vracia stratenú dôstojnosť. K Šimonovi sa približuje ako dobrý pedagóg: porozpráva mu mini podobenstvo zo života, ktoré zaujme jeho logické nastavenie, aby vďaka nemu viac pochopil ženu, seba, ba i jeho samotného.
No evanjelista nás svojím rozprávaním vedie ešte ďalej. V príbehu ukazuje, že žena – aj keď možno úplne nevzdelaná – vidí, čiže poznáva Ježiša správne. Je presvedčená, že je ozajstným prorokom. Ba cíti k nemu dôveru, ktorú viacnásobne preukazuje skutkami. Celou svojou bytosťou, so zapojením tela a všetkých zmyslov: pohľadom, vôňou oleja, slanými slzami, dotýkajúc sa jeho nôh perami, vlasmi i rukami mu prejavuje svoju oddanosť. Úprimná hĺbka konverzie ju robí celistvou, čiže vytvára v nej jednotu myslenia, cítenia i konania. Stáva sa podobnou božsky ľudskému Ježišovi.
Šimon si však myslí, že vidí správne, ba lepšie ako Ježiš. Podľa neho je žena hodná opovrhovania, a preto Ježiša nepokladá za proroka. Keďže farizej nepoznáva správne, nemôže nič pozitívne ani cítiť. A preto ani nič nekoná. Napriek silným provokáciám k zmene myslenia je zablokovaný.
Našťastie Ježišovo milosrdenstvo nikdy nebolo sladkastou romantikou. Je príliš autentické a očividne načalo nielen Šimona, ale aj celú jeho chásku, do ktorej napokon patríme aj my. Akými šťastne dôstojnými môžeme byť, keď si necháme hýbať srdce pohľadom na utrpenie brata, sestry a priložíme ruku k dielu! Posilníme svoju vykúpenú, svätú celistvosť, ktorú Biblia nazýva dokonalosťou, veľmi vzdialenou od perfektnosti. Budeme nielen milosrdní, ale aj dokonalí, ako je náš Otec.
Dagmar Kráľová, saleziánka