Pravý evanjelizátor

Boží ľud Starého zákona ponúkal Pánovi na odčinenie hriechov svoje obradné baránky. Pri Ježišovom krste nám Otec ponúkol svojho Baránka, Baránka Božieho, za všetky naše hriechy všetkých čias. Jeho krst zahrňuje dva pohyby: ponorenie sa do vody a vynorenie sa, ponorenie sa do našej ľudskej smrti a vynorenie sa pre vzkriesenie nás všetkých. Skrátka zostup a výstup.

Tak je to aj s naším krstom i s tým každodenným „kristením sa“. No často môžeme pociťovať v zasvätenom živote istý zmätok. Napríklad, keď sme v kaplnke, zdá sa nám, že by sme mali byť v teréne; keď zas bezúspešne lovíme po svete duše, máme pocit, že by sme mali byť radšej v kaplnke. Alebo si kladieme otázku: Máme byť odvážnejší a priebojnejší, či, naopak, trpezlivejší a pokornejší? Alebo keď sa modlíme, máme sa viac snažiť, či sa väčšmi odovzdať?

Odpoveďou je dialektika: aj – aj. Čiže správne kombinovať ponorenie sa aj vynorenie, zostup aj výstup, smer do svojho vnútra, ale aj von, do okolia. Ako keď dvaja lahodne spolu tancujú. Spájať zdanlivé protiklady v harmónii takej virtuóznej, že bez Ducha Svätého, tichého, nenápadného, inokedy burácajúceho Umelca duše sa to nijako nedá zvládnuť. No majme nádej, lebo pokorný Duch Svätý je ochotný prísť ku každému (Lk 11, 13), dokonca aj k tomu, kto ešte nemá milosť, lebo on sám je Milosťou. Nepozná prekážky a nemá zábrany: či vstupuje do katedrály alebo do Mašličkova, a to nielen z tehál a plechov, ale predovšetkým do príbytku srdca.

Tento dvojitý pohyb vidíme aj na príklade Krstiteľa dôverne poznajúceho Ducha Svätého od života svojej matky. Najprv ponížene vyznáva, že Ježiša nepoznal (zostup – otvorene hovorí pravdu o sebe), a potom svedčí, že to, čo robí, robí preto, aby bol známym Ježiš (výstup – obracia pozornosť všetkých na Ježiša). Tak vyzerá svedectvo opravdivého evanjelizátora aj dnes.

Dagmar Kráľová FMA