Priateľstvo – „naša smrť“

Na priateľstve stojí celý môj rehoľný život. Poviete si: „Čože? Také profánne základy?!“ Nuž, práve priateľstvo ma pohýna dopredu, núti ma byť pozornou, citlivou, trpezlivou a tvorivou, pomáha mi počúvať, čo mi hovorí ten, ktorý je tým najvzácnejším Priateľom. Keby nebolo môjho priateľstva s Kristom, nevedela by som mať ani iných priateľov.

Neviem si spomenúť na priateľku z detstva. Všetci mi boli iba kamarátmi a všetci sme boli veľmi nestáli. Ako rýchlo sme kamarátstvo spečatili, tak rýchlo sme ho aj narušili rôznymi nedorozumeniami, hádkami a urážkami. Na strednej škole bola mojou výnimočnou kamarátkou osoba, s ktorou ma spájali záľuby a spoločne trávený voľný čas. Vedeli sme sa navzájom obdarovať a potešiť. Bolo to jednoduché a príjemné, pretože sme sa stretávali, kedy sme sa dohodli. Potom som vstúpila do kláštora a začala som objavovať nový druh priateľstva. A čo je ešte dôležitejšie, začala som sa učiť, ako byť priateľom.

Spoločný život so sebou prináša mnoho vyhrotených situácií, kedy sa odskúša naša vlastná trpezlivosť i trpezlivosť tých druhých. Mnohokrát so sebou prinášajú sklamanie a testujú sa naše základy. Nebyť pokory, nevieme sa vrátiť k ľuďom späť a začať odznova, nevieme si nechať poradiť a dať prednosť tomu druhému, nevieme dať novú šancu, nevieme sa tešiť s druhým – nevieme „položiť život za svojich priateľov“.
Moja spolusestra už veľakrát za mňa „zomierala“, keď ma nechala rozprávať a počúvala ma, keď sa zriekla vlastného pohodlia, keď mi trpezlivo vysvetľovala mnohé veci, keď ma milo prekvapila, keď sa dokázala tešiť spolu so mnou, keď videla moju núdzu a ponúkla mi pomoc, keď sa napriek mojej netrpezlivosti dokázala na mňa znovu usmiať. A cítim sa bezpečne, pretože viem, že keby to robila kvôli mne, tak to nevydrží. Robí to tak, pretože Kristus položil svoj život za ňu a ona mu spláca lásku cez ľudí, ktorých jej posiela do cesty. Oplatí sa mať priateľa. Spoznáte tak Boha a lásku, ktorou nás miluje.

Sr. M. Filotea Užáková, SDR