Príhovor pápeža Františka zasväteným v „škole lásky“

Plné znenie príhovoru pápeža Františka pri stretnutí s rehoľníkmi v Kotoné, Južná Kórea.

Drahí bratia a sestry v Kristovi,

všetkých vás vrúcne pozdravujem v Pánovi. Je krásne byť dnes spolu s vami a deliť sa o túto chvíľu spoločenstva. Veľká rôznorodosť chariziem a apoštolských aktivít, ktoré reprezentujete, obohacuje Cirkev v Kórei aj inde, a to obdivuhodným spôsobom. Pri tejto slávnostnej modlitbe vešpier, počas ktorej sme spievali – mali sme spievať – chvály o Božej dobrote, ďakujem vám a všetkým vašim bratom a sestrám za úsilie, s akým sa podujímate na budovanie Božieho kráľovstva. Ďakujem pátrovi Hwangovi Seok-movi a sestre Školastike Lee Kwang-okovej, predsedom kórejských konferencií.

Slová žalmu «Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý» (Ž 73,26) nás vedú k zamysleniu nad naším životom. Žalmista vyjadruje radostnú dôveru v Boha. Všetci vieme, že ak sa aj radosť neprejavuje zakaždým rovnakým spôsobom vo všetkých chvíľach života, zvlášť v tých najťažších, vždy zostáva «aspoň ako lúč svetla, ktorý sa rodí z vnútornej istoty, že sme nekonečne milovaní» (Evangelii gaudium, 6). Pevná istota, že sme Bohom milovaní, je centrom vášho povolania: byť pre druhých hmatateľným znamením prítomnosti Božieho kráľovstva, predchuťou večnej nebeskej radosti. Iba naším radostným svedectvom môžeme pritiahnuť mužov a ženy ku Kristovi; a táto radosť je darom, ktorý sa sýti životom modlitby, rozjímaním nad Božím slovom, pristupovaním ku sviatostiam a životom v spoločenstve. Je to veľmi dôležité. Ak toto chýba, na povrch sa vynárajú slabosti a ťažkosti, ktoré zatieňujú radosť, ktorú sme tak dôverne spoznali na začiatku našej cesty.

Skúsenosť Božieho milosrdenstva, živená modlitbou a komunitou, musí stvárňovať všetko, čím ste a čo robíte. Vaša čistota, chudoba a poslušnosť sa stanú radostným svedectvom o Božej láske v takej miere, v akej zostanete upevnení na skale jeho milosrdenstva. Toto je tá skala. To sa týka obzvlášť rehoľnej poslušnosti. Zrelá a veľkodušná poslušnosť si vyžaduje, že prostredníctvom modlitby priľnete ku Kristovi, ktorý prijal podobu služobníka a naučil sa poslušnosti skrze utrpenie (porov. Perfectae caritatis, 14). Tu neprichádzajú do úvahy žiadne skratky: Boh si želá naše srdcia celé, a to značí, že sa musíme „odpútavať“ a „vychádzať zo seba“ vždy viac. Živá skúsenosť starostlivého Božieho milosrdenstva rovnako podporuje túžbu po dosahovaní dokonalej čistoty, ktorá pramení z rýdzosti srdca. Čistota je vyjadrením vášho darovania sa Bohu, ktorý je skalou našich sŕdc. Vieme všetci, aké náročné osobné nasadenie so sebou prináša. Pokušenia v tejto oblasti si vyžadujú pokornú dôveru v Boha, bdelosť a vytrvalosť a otvorenosť srdca voči múdremu bratovi alebo múdrej sestre, ktorých nám Pán posiela na našu cestu.

Vďaka evanjeliovej rade chudoby budete schopní rozpoznať Božie milosrdenstvo nie iba ako prameň sily, ale aj ako poklad. Vyzerá to ako protirečenie, ale byť chudobnými znamená nájsť poklad. Aj keď sme unavení, môžeme mu ponúknuť naše srdcia obťažené hriechmi a slabosťami. Vo chvíľach, keď sa cítime najkrehkejší, môžeme stretnúť Krista, ktorý sa stal chudobným, aby sme sa my obohatili (porov. 2 Kor 8,9). Táto naša základná túžba, aby nám bolo odpustené a aby sme boli uzdravení, je sama v sebe istou formou chudoby, na ktorú nesmieme nikdy zabúdať, napriek všetkým pokrokom, ktoré robíme na ceste k čnosti. Bolo by vhodné nájsť konkrétne vyjadrenie vášho spôsobu života, či už osobného alebo komunitného. Osobitne mám na mysli potrebu vyhnúť sa takým veciam, ktoré by vás mohli rozptyľovať, zapríčiňovať zmätok a pohoršenie pre druhých. V zasvätenom živote je chudoba akoby «múrom» a «matkou». Je «múrom», pretože chráni zasvätený život, je «matkou», pretože pomáha rásť a vedie po správnej ceste. Pokrytectvo tých zasvätených mužov a žien, ktorí skladajú sľub chudoby a popritom žijú ako bohatí, zraňuje duše veriacich a poškodzuje Cirkev. Myslite aj na to, nakoľko nebezpečné je pokušenie prisvojiť si mentalitu čisto výkonnostnú a svetskú, ktorá privádza ku vkladaniu našej nádeje len do ľudských prostriedkov a znehodnocuje svedectvo chudoby, ktorú náš Pán Ježiš Kristus žil a ktorej nás učil. Ďakujem na tomto mieste pátrovi predsedovi a sestre predsedníčke rehoľníkov, že hovorili správne o nebezpečenstve, ktorým sú pre život rehoľnej chudoby globalizácia a konzumizmus. Ďakujem.

Drahí bratia a sestry, s veľkou pokorou robte všetko, čo môžete, aby ste ukázali, že zasvätený život je vzácnym darom pre Cirkev a pre svet. Nenechávajte si ho iba pre seba, podeľte sa oň, nesúc Krista do každého kúta tejto milovanej krajiny. Nechajte nech sa vaša radosť naďalej odzrkadľuje vo vašom úsilí o pritiahnutie a zušľachtenie povolaní, vo vedomí, že vy všetci máte účasť na formovaní zasvätených mužov a žien, ktorí prídu po vás, zajtra. Či žijete kontemplatívnym spôsobom života alebo apoštolským, buďte horliví v láske k Cirkvi v Kórei a v túžbe prispievať prostredníctvom vašej špeciálnej charizmy k jej poslaniu ohlasovať evanjelium a povzbudzovať Boží ľud k jednote, svätosti a láske.

Zverujem vás všetkých, zvlášť starých a chorých členov vašich komunít – a pozdravujem ich zo srdca –, zverujem všetkých láskavej opatere Panny Márie, Matky Cirkvi a dávam vám zo srdca požehnanie. Nech vás žehná všemohúci Boh, Otec, Syn i Duch Svätý.

(Zdroj RV, Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ)