Príloha vatikánskeho denníka o rehoľných sestrách
Mesačná príloha vatikánskeho denníka l’Osservatore Romano z 26. januára 2020 – Donne Chiesa Mondo sa venuje viacerým témam. Ba nevyhýba sa ani tým pálčivým. Niektoré slovenské médiá o tejto záležitosti priniesli značne skreslenú správu. Po tieto dni uverejníme aj interview, ktoré denníku poskytol kardinál João Braz de Aviz, prefekt Kongregácie pre zasvätený život a spoločnosti apoštolského života.
Ubúdanie povolaní, množstvo práce, zneužívanie a teraz aj vyhorenie – osobitný syndróm stresu. Toto je obsah spomínanej mesačnej prílohy. Únia generálnych predstavených ženských reholí (UISG) sa zaoberala problémami vo workshope, ktorý sa konal v Ríme a rozhodla vytvoriť v spolupráci s Úniou generálnych predstavených mužských reholí komisiu, ktorá sa bude zaoberať témou starostlivosti o vyhorené zasvätené osoby. „Naším cieľom je,“zdôrazňuje rehoľná sestra Maryanne Lounghryová, austrálska psychologička, „budovať rezilientné[1] komunity. Netreba sa zamerať iba na jednotlivé prípady vyhorenia, ale celú problematiku treba vnímať v rámci určitého ekosystému. Nerovnováha je jedným z kľúčových problémov. Mali by sme sa pýtať, čo sa deje v našej Cirkvi a krajine, v ktorej pôsobíme.“ Medzitým v kláštore, ktorý sa nachádza v centre Ríma, iná rehoľná sestra a jej spolusestry hovoria o osobitnom „hdp“ zasvätenej osoby – o jej duši.
Nevyhnutné zmeny
Problémy ženského zasväteného života a najmä čoraz menšom počte povolaní, kláštory, ktoré treba zatvoriť, sexuálne zneužívanie a zneužívanie moci, spravovanie materiálnych dobier, ťažkopádnosť štruktúr, ktorých organizácia pochádza z minulých stáročí. Toto sú témy, ktorými sa zaoberá interview s kardinálom João Braz de Avizom, prefektom Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.
Hovorí: „Európa prechádza veľmi ťažkým obdobím: zatvárajú sa mnohé rehoľné domy, je mnoho odchodov. Zasvätený život má veľmi hlboké korene, no nevšimli sme si, že niektoré veci treba zmeniť, pretože už zostarli. V prvom rade formácia, potom otázka bratstva a nakoniec vzťah poslušnosť-autorita. Avšak netreba zabúdať ani na vzťah muž-žena: prečo zasvätený muž a zasvätená žena musia byť tak silne od seba oddelení?“ Kardinál hovorí aj o zneužívaní moci v rámci kongregácií: „Mali sme prípady generálnych predstavených ženských reholí, ktoré po tom, čo boli zvolené, sa už nedokázali zriecť svojho postavenia”. A uvádza aj rozhodnutie Svätého Otca: „Vytvoriť v Ríme dom, ktorý bude prijímať z ulice niektoré bývalé rehoľné sestry, ktoré sme my alebo predstavené poslali preč, najmä keď to boli cudzinky.“ Kardinál zdôrazňuje, že keď ide o sexuálne zneužitia, Svätý Otec žiada úplnú transparentnosť.
Sľuby, klauzúra a rovnosť muž-žena
Celá príloha denníka je venovaná Svetovému dňu zasväteného života, ktorý v roku 1997 ustanovil svätý Ján Pavol II. Príloha obsahuje aj ďalšie interview s troma rehoľnými sestrami, ktoré hovoria o niektorých aspektoch zasväteného života a pálčivých otázkach: rehoľné sľuby, klauzúra a rovnosť muž-žena v rámci Cirkvi. Z Paríža sa prihovára Anne Lécuová, dominikánka a lekárka, ktorá pracuje v najprísnejšej a najväčšej väznici v Európe – Fleury-Mérogis; z augustiniánskeho klauzúrneho kláštora Santi Quattro Coronati v Ríme matka predstavená Fulvia Sieni a spolusestra Hilária; z benediktínskeho kláštora v Żarnowiec v Poľsku sestra Małgorzata Borkowská, ktorá po päťdesiatich rokoch zasväteného života napísala knihu Balámova oslica – výzva k duchovenstvu.
Svedectvo herečky Eleny Sofie Ricciovej
Príloha obsahuje aj interview so známou talianskou herečkou Elenou Sofiou Ricciovou, ktorá v televíznom seriáli Nech je nám Boh na pomoci (Che Dio ci aiuti) hrá sestru Angelu. Hovorí aj o tom ako znovu objavila vieru. Táto herečka vyrastala v progresívnej rodine, mala neveriacu matku a bola tajne pokrstená vďaka iniciatíve otca a zbožnej starej mamy. Vďaka účinkovaniu v seriáli je naďalej v kontakte s istou rehoľnou sestrou, s ktorou konzultuje, keď natáča nejaké dôležité scény o živote v kláštoroch. Rozvinulo sa medzi nimi krásne priateľstvo. Helena Sofia Ricciová pred pár rokmi prijala sviatosti: Eucharistiu a sviatosť birmovania a neskôr mala sobáš v kostole. Hovorí: „Byť na svätej omši je dnes pre mňa základnou požiadavkou. Naučila som sa modliť aj vtedy, keď hľadám miesto na parkovanie a trochu za to hanbím. No učili ma, že Boh je tak veľký, že nám odpúšťa našu krehkosť.“
Spracoval Štefan
Turanský, SDB
[1] Zjednodušene povedané ide o schopnosť žiť šťastný a zmysluplný život v súlade s vlastnými osobnými hodnotami, osobným potenciálom a túžbami.