Priniesť každého ako obetný dar

V škole sa denne stretávam s mladými. Mám ich rada. No niektorí dajú zabrať. Najmä tí, ktorí sú akísi rebeli z povolania. Protestujú proti všetkému a z princípu, niekedy už azda len preto, aby vehementne dokazovali svoje právo vyjadriť sa a protestovať.

Takmer denne sprevádzam svätú omšu hraním na organe. Najväčšie úsilie ma to stojí vtedy, ak sa v kostole nájde nejaký starší pán, u ktorého sa snúbi kombinácia hluchoty, silného hlasu a domnelého presvedčenia, že spev v kostole musí ťahať on. Počas týchto svätých omší mám chuť doslova dupať po pedáloch organu, aby aj ten hluchý ujko počul, že je mimo. A pritom úpenlivo prosím Pána, aby upokojil moje srdce, nech môžem hraním a spevom pomáhať ľuďom modliť sa…

Občas žasnem aj nad rozmanitými liturgickými požiadavkami kňazov. Jeden si napríklad nevie predstaviť v nedeľu recitované Krédo, druhý mi povie, že nikdy nepochopil, prečo by sa Krédo malo spievať, a tretí pre istotu chce, aby všetci ľudia zaspievali všetko od začiatku, lebo keď kňaz zaspieva slová Verím v Boha a ľudia sa potom len pridajú, ochudobňujeme ich o vyznanie viery. Ako organistka nemám problém prispôsobiť sa ich požiadavkám, len by som si niekedy rada vypočula ich vzájomnú liturgickú debatu 😉

„… privedú všetkých vašich bratov zo všetkých národov ako obetný dar Pánovi… Tak ako synovia Izraela prinášajú obetu v čistej nádobe do Pánovho domu.“

Áno, Pane, tu som. Počúvam slová dnešného prvého čítania a žasnem nad tvojou fantáziou a nad tým, akých rôznych si nás stvoril. Všetkých ľudí mi posielaš do cesty ty – či už je to rebel v škole, nahlas spievajúci hluchý ujko v kostole, kňazi s rôznymi požiadavkami… Moja starnúca mama, ktorá by chcela všetkým organizovať život, nervózna tetka v rade v obchode, kolega v práci, bratia a sestry zo spoločenstva… Pomôž mi prijať všetkých ľudí ako tvoj dar… A denne ti ich predkladať ako čistú obetu.

Anna Viglašová, kandidátka OV