Príprava na P15: Čistota – nebo na zemi
Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre. Obľúbená svätá vyobrazená v habite karmelitánok s ružami. Patrónka misií, hoci v nich nikdy nebola, a učiteľka Cirkvi, hoci okrem vlastného životopisu a niekoľkých úvah nenapísala nič teologicky dôležité. Sladkú legendu, ktorá obklopovala jej život, vyvrátilo v roku 1956 vydanie jej denníkov, ktoré ukazujú jej veľký duchovný boj, ale aj potvrdzujú Pánove slová: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“
Narodila sa 2. januára 1873 v Alencone vo Francúzsku ako najmladšia z deviatich detí. Štyria bratia zomreli ako deti a všetky štyri sestry vstúpili do kláštora. Hoci mala Terézia iba štrnásť a pol roka, chcela nasledovať svoje sestry do karmelitánskeho kláštora. O povolenie žiadala aj pápeža Leva XIII. Pred obliečkou mala každá postulantka uviesť, prečo vstúpila do kláštora. Terézia povedala: „Prišla som, aby som zachraňovala duše, a najmä aby som sa modlila za kňazov.“ Večné sľuby zložila ako Terézia od Dieťaťa Ježiša a od Svätej Tváre. Túžila ísť do misií do Vietnamu, no chatrné zdravie jej to nedovolilo.
Ako 22-ročná začala na rozkaz predstavenej matky Agnesy (jej vlastnej sestry Paulíny) písať svoj životopis, ktorý nazvala Dejiny duše. Je to kniha, ktorá ihneď dosiahla veľký úspech; bola preložená do mnohých jazykov a je rozšírená po celom svete. Tam napísala pamätné slová: „Mojím povolaním je láska. Chcela by som Ježiša milovať tak vrúcne, ako ho ešte nikto nemiloval. Najmenší úkon lásky osoží Cirkvi viac ako všetky ostatné skutky dovedna.“ Svojej sestre napísala: „Ak sa chceš stať svätou, nemaj iný cieľ ako robiť Ježišovi radosť v maličkostiach!“ Ona sama bola v tom vzorom. K svätosti išla „malou cestou – cestou duchovného detstva“, jednoduchou cestou dôvery a úplnej odovzdanosti v láske k Bohu: „Chcem, čo chce Ježiš, milujem, čo miluje on, hľadám, čo chce on.“ Chcela ostať maličkou, aby ju Boh dvíhal k sebe. Dávala prednosť tomuto „výťahu“ Božej lásky pred namáhavým výstupom po schodoch askézy, na ktorú necítila v sebe dosť síl.
Pre chudobnú stravu si mnoho vytrpela. Mala veľké žalúdočné bolesti. Trpela aj pre krutú zimu, pretože v kláštore sa vôbec nekúrilo. Dostala tuberkulózu. Dňa 30. septembra 1897 ako 24-ročná Terézia zomiera, vyslovujúc jednoduché slová: „Môj Bože, milujem ťa,“ s pohľadom na kríž, ktorý držala vo svojich rukách. Posledné slová tejto svätice sú kľúčom celého jej učenia a jej interpretácie evanjelia.
Ako predpovedala, spustila z neba „dážď ruží“. Nikdy neprestala pomáhať tým najjednoduchším, najmenším, najbiednejším a trpiacim, ktorí ju vzývali. Darovala svetlo celej Cirkvi svojím hlbokým duchovným učením. Láska, ktorá naplnila celý jej život od detstva až po smrť, má tvár, má meno – je to Ježiš, o ktorom svätica neprestajne hovorila.
V roku 1923 ju pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú a o dva roky neskôr za svätú. Spolu so svätým Františkom Xaverským bola vyhlásená za hlavnú patrónku misií a popri Jane z Arku za druhú patrónku Francúzska. Dňa 19. októbra 1997 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za učiteľku Cirkvi a dal jej krásny prívlastok: „expertka vedy lásky“.
Modlitba: Svätá Terézia, ty, ktorá si patrónkou misií, hoci si v nich nikdy nebola, a učiteľka Cirkvi, hoci si okrem vlastného životopisu a niekoľkých úvah nenapísala nič teologicky dôležité, udeľ nám na tvoj príhovor misionárske zapálenie, aby sme priniesli Ježiša všetkým národom!
Viac o stretnutí P15 na http://www.narodnestretnutiemladeze.sk/uvod
Pre ČISTÝ ROK pripravil: Pavol Danko.