Prišiel oslobodiť našu slobodu

Už v Starom zákone Boh vychovával človeka s veľkým rešpektom: Ak chceš. Vyber si: cestu života alebo cestu smrti. Múdrosť alebo hriech. Požehnanie, ak budeš poslúchať príkazy alebo kliatbu, ak pôjdeš za inými bohmi. Podstatou dôstojnosti každého človeka je, že si môže sám vybrať, čo chce, alebo nechce. Alebo presnejšie: prečo chce a prečo nechce.
Nie vždy je ľahké veci života pochopiť a rozlíšiť. Preto Boh poskytuje svojmu ľudu na pomoc Zákon -Tóru, aby sa ľahšie orientoval v tom, čo je dobré a čo zlé. Zákon sa mal stať cestou k slobode nie pre jedného, ale pre dvoch: pre mňa a pre blížneho zároveň.
Pre Židov je dodnes Tóra tým najsvätejším, čo majú. Každoročne ju oslavujú sviatkom radosti z Pánovho Zákona. Niekde dokonca v sprievode s hudbou vychádzajú zo synagóg a tancujú s jeho zvitkami na uliciach mesta…
Človek, najmä dnešný, je naladený celkom opačne: preventívne alebo z princípu radšej akýkoľvek zákon odmieta. Bojí sa, že by jeho prijatím stratil aj tú trošku slobody, ktorá mu ešte ostala.
Asi treba celú vec chytiť za opačný koniec.
Ježišovo evanjelium prináša do tohto ľudského zmätku kľúč: učí, že evanjeliová sloboda vyrastá práve zo Zákona, je jeho ovocím, nadstavbou, ako šľahačka na torte. Chce pomôcť všetkým maličkým, neučeným, ktorým farizejské vysvetlivky k Zákonu prerastali cez hlavu, že ak budú mať v srdci praobyčajnú, rýdzu dobrotu, všetky ornamenty zákona zvládnu aj bez štúdia. Stačí keď budú študovať ako zostať maličkými a ako si nechať prekvasiť srdce Božou dobrotou.
Lebo, kto (autenticky) miluje, aj keď sa pomýli, sa nemýli…
Ježiš nás neprišiel obrať o radosť zo Zákona. Chce nám ju rozšíriť na ešte väčšiu radosť: radosť z oslobodenej slobody. Takej, čo bude slobodná dokonca aj od úspešnosti, výsledkov, ocenenia, ba i od užitočnosti… Slobody, ktorá bude môcť všetko. Lebo miluje.

Dagmar Kráľová