Radosť z hĺbky Božieho slova
Človek sa až tak veľmi nemení. Tak ako roku 132 pred Kristom, keď si Židia svoju slabú vieru, resp. náklonnosť k modernému helenizmu a nepravú slobodu prejavujúcu sa ako pohanský synkretizmus, odôvodňovali naoko jasnými, až logickými dôvodmi, príťažlivosťou nového gréckeho myslenia, ale aj otázkami, napr.: Prečo sa dobre darí aj bezbožnému? Nemá Boh má podiel na tom, že som padol? Je Boh pri mne? Boh ma zviedol z cesty? Prečo je taká veľká nespravodlivosť? Ben Sira veľmi jasne sprostredkováva kultivovanú múdrosť.
Autor Knihy Sirachovho syna hovorí dnes jasnou rečou: „Ak budeš chcieť…“ Ide tu o akt slobodnej vôle, nie negatívneho vplyvu Boha — takáto mienka je hrubým klamstvom, ba cieleným bojom narúšajúcim pravý obraz Boha. Aj my sme svedkami, ako sa šíria podobné nepravdy aj vo veriacich kruhoch, ale v týchto okolnostiach len tradičná viera nestačí! Boh sa dáva každému poznať a keď ten moment u konkrétneho človeka nastane, uverí v neho, rozhodne sa ho nasledovať, čo sa prejaví túžbou po poznaní Boha, konverziou, životom podľa Božích príkazov. Oveľa slobodnejšie ako predtým si volíme život i smrť. Je to síce veľmi zjednodušená schéma, ale vystihuje podstatu pravej slobody v Bohu.
V každej historickej epoche je síce človek vystavený kultúrnym, filozofickým, modernistickým a politickým vplyvom, no Boh nikomu nikdy neukázal, že neexistuje, nikomu nepovedal, aby sa spoliehal na seba a svoje sily, a nikoho nezviedol na zlú cestu. Naplnenie zákona lásky nespočíva v pasívnom plnení náboženských pravidiel, manažérskom vykonávaní funkcií a služieb. Rutinné prijímanie sviatostí, modlitbový život bez hĺbky neustáleho zápasu o živý vzťah a bez neustáleho kajúceho obrátenia mi neotvorí dvere do nebeského kráľovstva. Vyššie spomenutá povrchnosť nie je najdôležitejším problémom. Patria tam aj dvojaký život, neúprimnosť, nefunkčnosť medziľudských vzťahov, neúcta voči človeku, nesloboda, hodnotový zmätok, lenivosť. Toto nie sú len nedokonalé detaily, Boh tieto prejavy nenávidí, nemôžem všetko milovať a zároveň uctievať Boha.
Pre dnešok taký príznačný relativizmus spôsobuje, že mnohým veciam, tak ako sa vyvíjajú, nerozumiem, potrebujem sa zorientovať, potrebujeme si pomáhať navzájom v objavovaní pravdy a podporovaní sa na ceste do vytúženého cieľa.
Myslime, hovorme, konajme len to, čomu rozumieme, buďme úprimní, hľadajme pravdu, budeme slobodní a jasne čitateľní. Áno, áno, nie, nie! Nie je to ľahké, je to poctivá drina, ale stojí za to — jej ovocie nám všetkým chutí.
Matúš Racek OFM