Relikvie srdca svätého Jána Mária Vianneyho na Slovensku tento rok nebudú. Dôvodom je pandémia koronavírusu a preventívne opatrenia v boji proti šíreniu nákazy, medzi ktoré patrí aj obmedzenie počtov ľudí na bohoslužbách. Relikvie mali byť na Slovensku od 10. do 25. októbra 2020. Informoval o tom hlavný organizátor púte, ktorým je Hnutie Modlitby za kňazov. „O tom, že na Slovensko príde vzácna relikvia, rozhodli otcovia biskupi na 94. plenárnom zasadnutí Konferencie biskupov Slovenska na Donovaloch v októbri minulého roku,“ povedal Samuel Brečka z Hnutia Modlitby za kňazov.
Samuel Brečka by bol rád, aby sa putovanie relikvií uskutočnilo o rok v októbri, kedy prebieha aj 40-dňová reťaz pôstu a modlitieb za kňazov. „Ak relikvia nebude putovať v inej krajine, budeme sa o to uchádzať, aby to bolo o rok v októbri,“ povedal. Brečka pozýva veriacich zapojiť sa aspoň do reťaze pôstu a modlitieb za kňazov, ktorá trvá do 24. októbra.
Túžbou Hnutia Modlitby za kňazov bolo povzbudiť kňazov na Slovensku, aby okrem služby, ktorú konajú pre Pána, aj sami častejšie, podľa vzoru svätca Vianneya, prichádzali pred Eucharistického Ježiša. Putovanie relikvie srdca sv. Jána Máriu po slovenských farnostiach malo za cieľ povzbudiť vieru a vyprosiť posilu pre kňazov v aktívnej službe. Zároveň chcela táto iniciatíva v starých a chorých kňazoch posilniť nádej a vytrvalosť v službe Bohu, a v mladých mužoch odvahu, aby dokázali s radosťou odpovedať na Božie povolanie do kňazstva.
Hnutie Modlitby za kňazov (MZK) vzniklo s cieľom vyprosovať kňazom svätosť, šíriť úctu k sviatostnému kňazstvu, ale aj pomáhať starým a chorým kňazom. „Chceme sa modliť najmä za tých, ktorí sú unavení, chorí, trpia duchovne, ale možno aj závislosťou na alkohole, či internete… Chceme im byť oporou tak, ako Hur s Áronom Mojžišovi, keď mu podopierali jeho unavené ruky v boji proti Amalekovi a vďaka tomu víťazili,“ píšu na svojej webovej stránke. Hnutie každoročne organizuje:
Sv. Ján Mária Vianney sa narodil 8. mája 1786 v Dardilly, čo bola pomerne veľká obec asi osem kilometrov severovýchodne od Lyonu vo Francúzsku. Mal dvadsaťšesť rokov, keď začal študovať filozofiu vo Verrieres. Štúdium mu išlo veľmi slabo. V roku 1813 nastúpil do seminára v Lyone, no nespravil skúšky a do vyšších ročníkov nepostúpil. Farár Balley ho potom doma doučoval, no ani to nepomohlo. Balley dosiahol, aby ho vyskúšali vo francúzštine. To skúšajúcich uspokojilo. Videli jeho zbožnosť, a tak sa Ján mohol stať subdiakonom, diakonom a nakoniec v roku 1815 kňazom.
V roku 1818 vymenovali Jána za administrátora do obce Ars-Dombes, ktorá sa stala samostatnou farnosťou až roku 1821. Jána tam poslali so slovami: „Je to malá obec a niet v nej veľkej lásky k Bohu, vy ju tam zasejte!“
Ars bola dedinka asi tridsať kilometrov od Lyonu. Mala iba dvestotridsať obyvateľov a bola povestná svojou bezbožnosťou. Kostol opustený, štyri krčmy boli otvorené takmer neustále, chýbala tam úcta medzi ľuďmi, nočné zábavy a hýrenia ničili mravnosť, opilstvo prekvitalo. Keď Ján prišiel, vyčistil kostol a faru zariadil len najnutnejším nábytkom. Spával na zemi, dokonca si spánok z pokánia skracoval a pred spaním sa bičoval. Desať rokov si varil sám stále to isté jedlo, len aby ho udržalo pri živote. Navštevoval svojich farníkov, najmä chudobných a pre každého mal milé slovo. Do kostola zadovážil nový oltár, rúcha a pristaval kaplnky. Osem rokov tvrdo bojoval so zlozvykom kliatia v dedine. Zomrel vo štvrtok 4. augusta 1859.
Zdroj: TK KBS, rp