Rozpoznať, kde a akí sú mladí
Do začiatku biskupskej synody, ktorú zvolal Svätý Otec František, chýba necelý mesiac. Páter Giacomo Costa, osobitný tajomník synody, poskytol interview na tému synody: Rozpoznať ,kde sú mladí a akí sú mladí.
Vníma však aj určité riziko: „Nie sú ani s Ježišom a ani s Cirkvou,“ a preto Cirkev musí reagovať.
Očakávania ohľadom synody sú veľké: Aké hodnoty sú v hre?
Vidno veľké očakávania medzi tými, ktorí v Cirkvi pracujú s mladými, ale tiež záujem a zvedavosť, ako to dokazujú aj viaceré udalosti počas prípravných prác. No bolo by naivné nepovedať, že v mediálnej oblasti, vo verejnej mienke a azda aj vo viacerých sektoroch samotnej Cirkvi existuje vážne riziko, že na rozdiel od toho, čo sa dialo pri predošlých dvoch synodách o rodine, táto synoda o mladých by mohla byť odignorovaná.
Premárnili by sme tak príležitosť, pretože v hre sú dôležité veci. Toto stretnutie si totiž vyžaduje, aby sme sa zaoberali vzťahmi medzi generáciami a nanovo premysleli súčasnú chvíľu tak, aby bola otvorená budúcnosti. Ide o kľúčovú tému pre našu spoločnosť. Pre Cirkev je zase podstatné, aby pochopila, akým spôsobom ovplyvňuje skutočnosť: nie v prvom rade preto , aby si ako inštitúcia zaistila svoju budúcnosť, ale preto, že chce odovzdávať evanjeliové posolstvo, ktoré je dôvodom jej existencie.
Novotou synody je, že použila novú metódu: do jej prípravy sa priamo zapojili mladí ľudia, ktorých Svätý Otec explicitne vyzval, aby o sebe hovorili otvorene…
Toto je jedna z najkrajších skúseností ako osobitného tajomníka. V online vyplnených dotazníkoch, ale najmä počas predsynodálneho stretnutia minulého marca, mladí – odpovedajúc na pozvanie Svätého Otca – celkom slobodne vyjadrili svoje ašpirácie a povedali, čo si o Cirkvi myslia: otvorene hovorili o početných problémoch spojených s komunikáciou, rečou, dôveryhodnosťou, o prijímaní odlišností. Aj mnohé biskupské konferencie odvážne pripustili vlastné ťažkosti a odpor vo svojich vzťahoch k mladým. Vďaka tejto dynamike sa príprava na synodu stala procesom, v ktorom reálne prichádza k stretnutiu a počúvaniu medzi generáciami. Jedným slovom môžeme povedať, že sa synoda podľa smerníc Svätého Otca Františka mení z udalosti na proces.
Ak je synoda „úradnou záležitosťou“ biskupov z dôvodu, že zastávajú službu pastierov, musí sa stať udalosťou, ktorá má obsiahnuť celú Cirkev. Samozrejme, ide o určitú evolúciu, ktorá sa ešte neskončila a ktorá bude pokračovať aj po skončení synody. V určitom zmysle slova obdobie, ktoré nasleduje po synode, bude aspoň také dôležité ako samotná synoda, pretože rôzne cirkevné spoločenstvá budú musieť uviesť do života záverečné usmernenia posynodálnej exhortácie Svätého Otca Františka.
Mladí s Ježišom, ale bez Cirkvi: ide o jeden z paradoxov, na ktorý poukazuje prípravný dokument. Ako predísť tomuto rozporu?
V skutočnosti je situácia oveľa radikálnejšia, ako na to poukazuje samotný priebeh prípravy synody, najmä keď ide o dotazník online… Aj Ježiša mladí vnímajú ako vzdialeného, ako nejakého super hrdinu, ktorý má málo spoločného s bežným životom. Ide teda o vážne riziko, že mladí „nie sú ani s Ježišom a ani s Cirkvou“…
Nejde však o nezvratný odstup: mnohí mladí sú autentickými nositeľmi otázok a prejavujú autentickú duchovnú citlivosť a nemálo je tých, ktorí hľadajú autentickú Cirkev, schopnú vytvárať hlboké vzťahy, ktorá je blízka človeku a dokáže vo svojich konkrétnych gestách vyžarovať nádej zmŕtvychvstalého Ježiša. Otázne je teda, či sú Cirkev a jej predstavitelia dôveryhodnými partnermi mladých. Viacerí dospelí ľudia aj naďalej sa viac menej neuvážene odvolávajú na ponuky a situácie, v ktorých vyrastali, kde príslušnosť bola samozrejmá alebo ju prijímali zhora, a teda šlo o východiskový krok. Dnes je táto príslušnosť už iba záverečným cieľom, na ktorom treba pracovať a ktorý treba objaviť formou dlhodobej osobnej skúsenosti, vychádzajúc z autentických medziľudských vzťahov. V tomto zmysle „rozlišovanie“(t. j. interpretácia toho, čím človek žil a aktuálne žije, aby mohol v dialógu s Pánom rozpoznať kroky, ktoré treba urobiť) je veľkou pomocou.
Veľkou výzvou synody je, že má v rámci duchovnej a teologickej tradície Cirkvi objaviť tie bohatstvá, ktoré by jej umožnili zosúladiť sa aj so zmýšľaním tejto doby, aby aj naďalej mohla každej generácii poukazovať na dôležitosť a vitalitu evanjeliového posolstva.
Aký odpor musí „dospelá Cirkev“ prekonať, aby vyšla v ústrety ich očakávaniam?
Okrem bežných ťažkostí (napríklad dať efektívne väčší priestor mladým a ich typickej sile i nadšeniu) som presvedčený, že hlavnou výzvou Cirkvi je, že má rozpoznať, kde sa mladí nachádzajú, že sú medzi nami, že nás predchádzajú, ba očakávajú a poukazujú na znaky zmŕtvychvstalého Pána. Vždy sa pýtame, ako môže Cirkev pomáhať mladým, no zabúdame sa pýtať, ako mladí môžu pomáhať Cirkvi? Ako príklad môžeme uviesť súčasný „digitálny svet“.
Aby sa táto konverzia mohla udiať, nevyhnutne treba vstúpiť do perspektívy mladých, do spôsobu ich konania, pretože oni, napríklad, namiesto analýzy a debaty (či sa nám to dospelým páči alebo nie) uprednostňujú konkrétnosť a operatívny prístup. Nepozývať mladých natoľko na veľké zhromaždenia, stretnutia a katechézy, ale skôr sa usilovať konkrétne „robiť“ veci spolu s nimi. A nakoniec, ako to opakovane žiadajú aj samotní mladí, treba mať odvahu nikdy neodmietať otvorený dialóg: podľa mladých aj pluralizmus radikálnych odlišností je skutočnosť, s ktorou sa dennodenne konfrontujú.
Preklad don Štefan Turanský SDB
Zdroj: agensir.it
Foto: Kaťa Berešová FMA