Keď evanjelista komponoval správu o tejto udalosti, ktorá pokračuje rozmnožením chlebov, asi mu v srdci rezonoval žalm Pán je môj pastier. Naráža v nej na tiché vody odpočinku, na zelenú trávu pasienkov, bohaté zaistenie pokrmu… Vskutku, Marek nám podáva originálne stručný opis Ježiša – dobrého pastiera. Charakterizuje ho najnežnejším slovom Biblie: bolo mu ľúto. Uľútostilo sa mu ľudí, čo za ním prišli, lebo boli ako ovce bez pastiera. Preklad, na ktorý sme zvyknutí, je približný. Ten doslovný, z hebrejskej pôvodiny, chce povedať, že sa Ježišovo materské lono pre nás zachvieva zľutovaním, čiže tým najšľachetnejším, najdiskrétnejším a pritom najkonkrétnejším súcitom.
Aj takýto je Ježiš!
Je známe, že krajiny ako Veľká Británia sú pre svoje klimatické podmienky ideálne na chov oviec. Na anglicky hustom trávniku sa tam deň-noc prevaľujú vypasené ovce. Kým v Palestíne sa za trochou suchej trávy pastier s ovcami nachodí mnohé kilometre, v Anglicku sú ovce samostatné, dobre živené a trávy majú až po krk. Nikde však nevidno nijaké stádo ani pastiera. Nepotrebujú ho. Načo, veď žijú v ohradách. Okrem tých skutočných aj v plotoch chovateľských zákonov, aby im vládla demokracia. Sú slobodné od pastiera, od seba navzájom, len… majú ohrady, za ktoré sa nikdy nedostanú. Výstižný obraz obdivovanej západnej kultúry!
No nemať pastiera znamená nikdy nepocítiť súcit, nehu, milosrdenstvo. Znamená byť odsúdený k existencii iba pre zisk. Ovce v ohrade ospevovanej „slobody“ nikdy v sebe nerozvinú prítulnosť, šibalskú hravosť ani oddanosť, ktoré aj do nich vložil Stvoriteľ. Individualizmus ich degeneruje a zostanú navždy iba tovarom.
Marek rád hovorí nielen o zástupoch, ktoré nasledovali Ježiša, ale aj o samote, púšti. Za ním však môžeme čítať Ježišovu vyváženosť, ktorá vie, čo kto potrebuje. S Ježišom sa netreba báť ani samoty ani spoločnosti ani prílišnej práce. On nevládne mocou výkonu ani zisku. Vládne zľutovaním nad našimi hlboko ľudskými potrebami. No cesta učeníkov – ako to uvidíme aj na budúcu nedeľu – je od začiatku jasná. Prednosť má sebadarovanie.
Dagmar Kráľová, saleziánka