Slovensko sa rozlúčilo s donom Srholcom
So zosnulým kňazom a saleziánom Antonom Srholcom sa dnes prišli rozlúčiť stovky ľudí nielen v Bratislave, ale aj v rodnej Skalici. Svätej omši v Kostole Nanebovzatia Panny Márie predsedal provinciál saleziánov don Jozef Ižold spolu s bratislavským pomocným biskupom Jozefom Haľkom a kňazom Jánom Sucháňom. Medzi prítomnými bol aj prezident SR Andrej Kiska, ktorý vo svojom príhovore poukázal na svedectvo života dona Antona. „Kto má právo hovoriť o hodnotách života, ak nie ten, ktorý to všetko prežil? Komu máme veriť, ak nie tomu, kto celý život stál za svojou pravdou a kto pravde a boju za slobodu a demokraciu obetoval všetko čo mal? Dnes za ním smútime nielen my tu v Bratislave. Lúči sa s ním celé Slovensko, a nielen Slovensko.“
V jeho rodnej Skalici zádušné bohoslužby vo farskom Kostole sv. Michala viedol miestny dekan Roman Stachovič a v homílii sa prítomným prihovoril provinciál saleziánov. Ako v úvode vyjadril „Nepripravoval som si nejaký špeciálny príhovor, ale som si vybral niekoľko jeho citátov, pretože jeho slová sú podpísané krvou, za jeho slovami stojí svedectvo života. Chcem vám prečítať z jeho myšlienok v čo naozaj veril, čo chcel odovzdať, komunikovať. V jednej svojej knihe píše: „Jasnovidci sú tí, čo vidia nejasne, ale tí druhí nevidia vôbec. Som trochu nakazení jasnovidectvom predvídam dobu, kedy sa unavíme zháňaním materiálnych vecí, vyčerpá nás to a budeme musieť hľadať iné zdroje šťastia.“ Don Ižold ďalej poukázal na zdroje šťastia dona Antona, v ktorých bral silu prekonať všetky ťažkosti. Don Anton si bol vedomí, že ho Pán Boh nikdy neopustí, všetky jeho slová sú presiaknuté živou vierou, dôverou, pokračoval don Ižold. Je to Boh, ktorý si ho viedol a on si bol vedomý, že tu má splniť poslanie. Nežil pre seba to Božie pozvanie ho úplne strhlo a preto zabúdal na seba a preto ďalej v jeho slovách môžeme nájsť: „čakať všetko od Boha znamená oslobodiť sa od seba samého, od minulosti, od budúcnosti, od majetku, od všetkej moci. Boh môže pomáhať iba tomu, kto vkladá doňho všetku svoju dôveru.“ Sloboda, ktorá mu bola tak vzácna sloboda od všetkého. O tomto svedčil celý jeho život, svedčil aj o Božej láske. Keď don Anton v jednej úvahe spomenul „dosť bolo piesní o práci spievajme piesne o Srdci, o láske v súčasnom svete. Ide o to, či dokážeme vyjadriť svoju lásku prácou a svoju činnosť premeniť na reč, ktorej každý rozumie.“ V závere svojho príhovoru don Ižold vyjadril vďačnosť donovi Antonovi za svedectvo budovania spoločenstva, zato, že chcel viesť dialóg, že chcel zachraňovať, nezúfal nad nikým, aj vo svojich bezdomovcoch chcel vzkriesiť anjela. Jeho pozvaním je budovať spoločenstvo lásky, nestavať bariéry, múry, ale vedieť aj cez milosrdenstvo, odpustenie, budovať to pekné, to Božie.
Veľký počet rodákov, tých, ktorí prišli z miest kde don Srholec pôsobil zaplnili kostol ako aj okolie kostola, boli prítomní aj rôzny hostia aj zo zahraničia a tiež chceli byť pri Antoniovi v modlitbe, vďake a spomienkach. V záverečných príhovoroch podpredseda Konfederácie politických väzňov ČR a jeho spoluväzeň pán Leo Žídek sa prihovoril slovami „Nebudem hovoriť so smútkom o odchode don Antona, to zažiarilo svetlo z hlbín jáchymovských baní.“ Prihovoril sa tiež podpredseda Konfederácie politických väzňov SR Peter Sandtner. Nechýbala Pieseň o slobode Aleny Čermákovej ako aj rozlúčkové slová primátora Skalice Ľudovíta Baráta. Na záver veľmi srdečné a silné slová rodiny don Srholca ukončili spomienky a prejavenú vďaku don Antonovi. Po svätej omši pokračovali pohrebné obrady na miestnom cintoríne, kde ho odprevadil nekončiaci sprievod prítomných.
-ms-
Foto:TASR