Zvláštna svadba

Akonáhle starejší na svadbe okúsil vodu premenenú na víno – nevedel, odkiaľ je, ale služobníci, ktorí čerpali vodu, to vedeli – zavolal si ženícha a povedal mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ (pozri Ján 2, 1-11)

Je to zvláštna svadba, na ktorú nás pozýva Jánovo evanjelium na druhú nedeľu v cezročnom období. Uprostred osláv dôjde víno a zdá sa, že stredobodom pozornosti sú všetci ostatní len nie ženích a nevesta. Zmienka o ženíchovi sa objaví len akoby mimochodom, a to vtedy, keď starejší komentuje jeho nezvyčajné počínanie, o ktorom evidentne sám ženích nemá ani potuchy. Dá sa však povedať, že práve reakcia starejšieho na dobré víno, adresovaná ženíchovi, hrá v úryvku veľmi dôležitú úlohu.

Nevidíme totiž tvár skutočného ženícha tejto svadby, ale jeho profil naznačený slovami starejšieho nám dáva vytušiť tvár iného Ženícha, ktorého nám chce evanjelista predstaviť.

Starejší  hovorí: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Dáva tak patrične najavo, že ženích sa zachoval úplne inak ako“ každý človek „. Áno, práve rozdiel medzi počínaním „každého človeka“ a domnelým počínaním onoho ženícha načrtáva siluetu Ježišovej postavy, ktorú nám predstavuje evanjelista Ján. My, adresáti evanjelia, na rozdiel od starejšieho vieme, že „dodávateľom“ dobrého vína nie je ženích. Je nám preto jasné, že ten, kto zachoval dobré víno až do tejto chvíle, je niekto, kto sa zásadne vymyká kategórii „každý človek“. Preto nás neudivujú slová, ktorými evanjelista uzatvára celý príbeh: „a jeho učeníci v neho uverili“.

Učeníci v Ježiša uverili na základe znamenia v Káne Galilejskej, my, ktorí tvrdíme, že v Ježiša už dávno veríme, si na základe tohto istého znamenia môžeme ujasniť, v akého Ježiša vlastne veríme. Ježiš, ktorého predstavuje evanjelista Ján, nie je ten, ktorý by chcel kaziť ľudskú radosť. Naopak, on jediný dáva každej našej radosti skutočnú kvalitu a zaručuje jej trvanie. Je aj pre nás Ježiš oným Ženíchom, ktorý napĺňa zmyslom všetko naše konanie (aj to, ktoré sa podobá vláčeniu kamenných nádob), a vlieva plnosť radosti do každej našej skúsenosti (aj do tej, ktorá sa zdá byť naplnená iba tak obyčajnou vodou)?

Anna Mátiková, pavlínka