Stačí, že sú

Nie je to tak dávno, čo bola hviezdou facebooku spievajúca sestrička z Talianska. Keď sa porota v tamojšom X-faktore otočila na svojich kreslách, aby zistila, komu patrí ten nádherný hlas, tisícky divákov sa začali skvele zabávať. Potetovaný reper sa útlej sestričke takmer poklonil a ostatní sa bili o to, kto ju vezme v ďalšom kole do svojho tímu. Každý z poroty i z divákov po celom svete však mal v sebe po skončení show nezodpovedanú otázku, ktorá svojou zvedavou intenzitou takmer prekračovala mieru únosnosti. Prečo??? Prečo sa táto mladá talentovaná žena šla dobrovoľne pochovať do kláštora? Čím je tak fascinovaná?

Predvčerom ráno po ťažkom boji s rakovinou zomrela usmievavá 35-ročná žena, ktorú som poznala ešte z detstva. Na facebooku mala fotku v sivom závoji a bola na nej ešte krajšia, ako som si ju pamätala z jej študentských čias, keď nám hrávala na gitare na saleziánskych táboroch. Keď som si prečítala správu od jej blízkych o tom, ako statočne bojuje s chorobou, ako nepochopiteľne pokojne a s úsmevom znáša bolesti a vôbec samotný fakt, že zomiera, povedala som si, že presne toto potrebujeme my ostatní. Okrem lídrov, ktorí vedú a motivujú do života a pracovných aktivít, potrebujeme tiež osobnosti, ktoré nás naučia umierať. Pripravia na to. Ukážu, ako sa to dá – bezchybne, alebo úspešne, ak chcete…

Zaujímavá pracovná pozícia. Učiť umierať. Náročná. S nezaručeným kariérnym postupom. Ale na konci s uznaním na oboch stranách. Na našej, aj na tých, čo sú už tam, kam raz pôjdeme všetci. Teda, keď sa nám to vôbec podarí… Majke sa to dozaista podarilo. Majke v sivom závoji.

Sestry, vďaka, že vás ešte stále môžeme na uliciach rozpoznávať. Vďaka, že ho nosíte. Symbol, ktorý je v dnešnom svete tak potrebný ako ikona na monitore, cez ktorú sa môžeme prihlásiť k náročnejším operáciám. Vďaka za váš habit. A že to s ním myslíte úplne vážne…

Katarína Pirohová

(s povolením autorky, prevzatá časť blogu z  www.blog.sme.sk; krátené redakciou; foto: www.salezianky.sk)