Stála pri kríži, plná bolesti, odovzdaná…
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Fascinuje ma tento prostý Jánov opis utrpenia a bolesti – azda najväčšej, akú kedy videla naša zem. Matka stála pri kríži. Nič viac. Stála, bola tam. V tichosti trpela. Žiadny opis srdcervúcich nárekov, trhania vlasov, kvílenia, omdlievania… Len prosté konštatovanie, že tam bola. Stála pri svojom Synovi až do konca. Aj vo chvíli, keď sa napĺňalo Simeonovo proroctvo, že jej dušu prenikne meč. Svojou prítomnosťou potvrdzovala svoje áno.
Odovzdanosť… Čo všetko v sebe ukrýva to slovo! Azda každý zasvätený občas rieši, čo to znamená pre neho konkrétne. A každý z nás zrejme pozná tie chvíle, keď to nejde. Alebo aspoň máme pocit, že nám to nejde. Že by sme to mali zvládať s väčšou ľahkosťou, ochotnejšie by sme sa mali vedieť vzdať svojich predstáv a odovzdať sa do rúk Pána, s väčšou radosťou by sme mali slúžiť, milovať, trpieť, lúčiť sa, opúšťať niekoho, prijímať všetko nové…
Mária stála. Stála pod krížom. V tej chvíli viac spraviť nemohla ani nevládala. A tak nás bez slov učí, že niekedy odovzdanosť znamená len to a až to. Stáť verne na mieste, kde sa napĺňa naše povolanie, nech už sme sa tam dostali akokoľvek strmou krížovou cestou, nech je to akokoľvek ťažké. Stáť odovzdane a v tichu srdca opakovať Pánovi ÁNO.
Svätá Matka, Krista rany, ktorými bol doráňaný, hlboko mi v srdce vtlač.
Na bolestiach Syna tvojho, za mňa z lásky trpiaceho, nech mám podiel, v srdci plač.
Pod krížom stáť s tebou túžim…
Anna Viglašová, kandidátka OV
Foto: Barbora Jarinová