Toto dielko predstavuje stručné vademecum, ktoré obsahuje základné upozornenia pre toho, kto sa chce stať skutočným kontemplatívnym človekom vo svete. Odkazy na biblické citácie, ktoré sú pripojené, majú pomôcť k hlbšej meditácii textov.
- Ak hľadáš dokonalú jednotu s Bohom, ktorý robí z tvojho života účinný prostriedok spásy, drž sa nasledujúcich rád. Nechaj, nech Duch Svätý prostredníctvom nich osvetľuje cestu, ktorá ťa má priviesť k tomu, aby si sa úplne stotožnil s Kristom, ktorý bol ukrižovaný na Otcovu slávu a pre spásu sveta (Mt 5, 48; Lv 19, 2; Jn 15, 4; Ef 2, 18 – 19).
- Aby si vedel, či máš toto povolanie, skúmaj sa, či túžiš len po Bohu a hľadáš ho v pravde a celou svojou silou (Flp 3, 8 – 10; Ž 42, 2 – 3; Ž 14, 2; Ž 63, 2; Dt 4, 29).
- Ak ťa Boh volá k intímnemu vzťahu s ním a chce, aby si ho úplne vlastnil, nepremárni príležitosť. Neobracaj sa k nemu chrbtom ani neodkladaj odpoveď: povedz mu „áno“ nielen slovom, ale predovšetkým vernosťou života. Vydaj sa na cestu bez hľadania výhovoriek alebo komplikovaním vecí. Nasledovať Pána bude jednoduché a ľahké, ak sa oprieš o jeho milosť. Nenechaj sa oklamať pominuteľným svetom (Ž 95, 7 – 8; 2 Kor 6, 1 – 2; Mt 21, 28 – 30; Gn 12, 1. 4; Kol 3, 1 – 2; Mk 4, 18 – 19; Mt 16, 26; Ž 27, 14; 1 Jn 3, 18).
- Ak zakúsiš Boží oheň, nedovoľ, aby zhasol; nechaj, nech ťa stravuje, a nasmeruj svoj život podľa pôsobenia Ducha Svätého v tvojej duši (Jn 2, 17; 1 Sol 5, 19; Ž 63, 2; Hebr 12, 29).
- Zasväť celý svoj život hľadaním Boha celou svojou silou (Jer 29, 13; Iz 55, 6; Ž 105, 4).
- Neuspokoj sa s ničím iným a menším než je svätosť, lebo si bol stvorený na to, aby si sa stal svätým (Ef 1, 4; Lv 19, 2; 1 Pt 2, 9; 2 Sol 2, 13 – 14).
- Keď Boh žije v tebe a ty v Bohu, budeš schopný urobiť aj nemožnosti (Jn 14, 12; Jn 15, 5. 7. 16).
- Pokorne pros Boha o milosť, aby ťa zachovával vždy a vo všetkom zjednoteného s ním (Jn 15, 9).
- Snaž sa vedome a v každej chvíli žiť v Božej prítomnosti. Nech je ona tvojou potravou a tvojou radosťou (Jn 4, 34; Jn 15, 4; Ž 116, 9).
- V najhlbšom vnútri tvojej duše, kde prebýva Boh, si vybuduj vnútornú celu, ktorá bude tvojím príbytkom, v ktorom sa budeš neprestajne zdržiavať (Ž 139, 1. 5; Jn 6, 56).
- Uč sa od Márie otvárať sa Duchu Svätému, aby si prijal Slovo a aby si vo všetkom plnil Otcovu vôľu (Lk 1, 38).
- Pros o milosť kontemplácie a vynalož všetku svoju snahu na to, aby si bol verný svojmu povolaniu (Ef 1, 17 – 18).
- Tvoje povolanie nie je len niečo pridané k tvojmu životu, ale je tvojou identitou. Uvedomuj si svoje zasvätenie sa Bohu, aby si uskutočnil povolanie, ku ktorému ťa povolal (Dt 7, 6; Kol 1, 22).
- V každom okamihu si uvedomuj prítomnosť Najsvätejšej Trojice vo svojej duši a odmietaj všetko, čo ťa môže odviesť od podstaty tvojho života (Jn 14, 20).
- Snaž sa zabúdať na seba, aby Ježiš Kristus bol tvojím výhradným Pánom a stredobodom celej existencie. Odvráť sa od každého idolu, ktorý by chcel zatieniť Boha (Mt 16, 24; Jn 12, 25; Mt 6, 24. 33; Flp 3, 8; Gal 2, 20; Mk 12, 29 – 30).
- Snaž sa o stále plnšie zjednotenie sa s Kristom, predovšetkým v jeho vtelení, v jeho agónii, utrpení a smrti (Flp 2, 5 – 7; Flp 3, 10 – 11; 1 Kor 11, 1; Ef 5, 2; Mt 26, 38).
- Zameraj sa na „miesto“ v tvojom vnútri, kde prebýva Boh. Nemaj v živote žiaden iný cieľ, než kráčať po tejto ceste v tichu s vytrvalosťou a bez náhlenia (Ž 139, 1. 5; Mt 6, 34; Flp 4, 6).
- Vždy zachovávaj vnútorné ticho, ktoré spočíva v tom, že vždy a vo všetkom počúvame Boha (Zjv 3, 20; Ž 95, 7).
- Nech je Nazaret tvojou školou modlitby a zároveň domovom, kde sa učíš žiť svoje kontemplatívne povolanie vo svete (Lk 2, 51 – 52).
- Uč sa – najlepšie skrze ticho – rozoznávať Boží hlas medzi rôznymi inými hlasmi a zvukmi, ktoré k tebe prichádzajú (1 Kor 5, 21; Hebr 4, 12; 1 Kor 2, 14; Jn 10, 4).
- Prijmi to, že Boh ťa premieňa, aj keď to so sebou prináša rozpor so svetom. Nekonfrontuj sa s inými, len s Božou vôľou (Jn 15, 2; Mt 10, 24 – 25; Sk 4, 19).
- Chráň si svoje vnútorné ticho umlčiac všetko, čo je v tvojom živote rušivé a hlučné (1 Sam 3, 11; Sir 5, 11;).
- Odhaľ vo svojom srdci a vo všetkom, čo ťa obklopuje, púšť a uč sa v nej žiť tak, aby si sa tam stretol sám so sebou a s Bohom (Oz 2, 16).
- Vo všetkom hľadaj pokoj. Prispôsob svoj dych, svoje kroky aj údery srdca živej Pánovej prítomnosti (Ž 34, 15; 1 Kor 14, 33; Flp 4, 7).
- Ži svoj život v hĺbke, nie na povrchu; lebo len Boh, ktorý prebýva v centre tvojej duše, ti môže odhaliť celé bohatstvo tvojho života (1 Kor 3, 23).
- Nechoď sám. Patríš do Cirkvi a len v nej stretneš Krista (1 Kor 12, 21; Ef 5, 30).
- Nikdy nezabúdaj na to, že si len „pútnikom v cudzej zemi“. V každej chvíli mysli na to, že si síce na tomto svete, ale neraduj sa z neho, ale len z neba, lebo to je tvoja skutočná vlasť a už je aj v tvojej duši (Ex 2, 22; Ž 119, 19; 1 Pt 2, 11; Hebr 11, 14 – 16).
- Ži prítomný okamih, akoby bol celý tvoj život koncentrovaný v danej chvíli, lebo každý okamih je už súčasťou večnosti (Mt 6, 34; Mt 13, 22).
- Nesnaž sa žiť z toho, čo si dosiahol. Kontemplatívny človek musí každý deň začínať svoj výstup k spojeniu s Bohom (Flp 3, 13 – 14).
- Začínaj deň uvedomením si Božej prítomnosti a klaňaj sa mu. Prejav mu svoju lásku a obetuj mu celé srdce, všetko, čo si a čo máš, ako pokorný prejav svojej lásky (Ž 63, 2; Rim 12, 1; Iz 50, 4).
- Často sa zastav, aj keď iba na chvíľku, pred každou činnosťou alebo uprostred nej, aby si si uvedomil, že si v Božej prítomnosti, a tak sa mu klaňal v každej chvíli (Ž 105, 4; Kol 3, 17; 1 Kor 5, 18).
- Urob zo svätej omše stredobod svojho dňa. Pripravuj sa na ňu a sústreď sa pri nej tak, ako je to len možné (Lk 22, 19; Jn 6, 27).
- Po svätom prijímaní a po svätej omši sa snaž predovšetkým o sústredenie, aby milosti, ktoré si dostal, priniesli svoje ovocie (Jn 6, 56; 2 Kor 6, 1).
- Využi nočné ticho, aby si sa tešil z osobitnej blízkosti s Pánom. Nech je ono ako vigília, ktorá v sebe ukrýva radostné očakávanie definitívneho a večného úsvitu: Krista (Múd 18, 14 – 15; Mt 24, 42; Mt 25, 6; Lk 6, 12).
- Nikdy nestrácaj pokoj. Neznepokojuj sa a ani sa neponáhľaj. Zaveď do svojho života poriadok a rob všetko s pokojom, dokonca aj najjednoduchšie a najbežnejšie gestá. Len tak sa otvorí v tvojom vnútri prameň ticha (Jn 14, 27; Kol 3, 15; 2 Sol 3, 16).
- Neulož sa k odpočinku bez toho, aby si sa neklaňal Bohu, a vlož do jeho rúk končiaci sa deň. Odpočívaj tak, aby sa neprerušil postoj modlitby, ako to hovorí Pieseň piesní: „Ja spím, ale moje srdce bdie“ (Pies 5, 2; Ž 4, 9).
- Čítaj a medituj Božie slovo. Nech je pokrmom pre tvoj vnútorný život a svetlom, ktoré vedie tvoj život (Iz 55, 10 – 11; Jer 15, 16; Mt 4, 4; Ef 6, 17; Kol 3, 16; 2 Tim 3, 15 – 16; Hebr 4, 12).
- Zjednocuj sa s modlitbou Cirkvi vždy, keď môžeš. Skrze liturgiu hodín prepožičiavaš svoj hlas Božiemu Synovi, aby chválil a zveleboval Otca (Sk 1, 14; Sk 2, 42; Kol 4, 2).
- Živ svojho ducha skrze lectio divina a duchovným čítaním (porov. bod 37).
- Vyhýbaj sa náhleniu a nepokoju. Tým, že budeš utekať, nedosiahneš viac, ba naopak, stratíš pokoj. Vykonávaj svoju prácu, avšak bez prílišného znepokojovania sa všetkým tým, čo nie je Boh. Všetko, čo treba urobiť, rob pokojne, v Božej prítomnosti a bez strácania času. Nezabúdaj, že Pán nechce tvoju prácu, ani úspechy, ani iné tvoje veci, chce teba (Mt 6, 34; Rim 14, 17).
- Snaž sa nájsť vždy čas pre Boha a neponáhľaj sa čím skôr ukončiť modlitbu (Ž 63, 5; Mt 26, 40; Lk 18, 17).
- Vyhýbaj sa neporiadku a roztržitosti, avšak na druhej strane neulož si taký striktný poriadok dňa, ktorý by nebol zlučiteľný so životom vo svete a udusil by ho (Lk 10, 41 – 42).
- Nesnaž sa priveľmi o rozšírenie svojich vedomostí alebo o poznanie stále viacerých svätých, ale prehlbuj v praxi svoje spoločenstvo lásky s Bohom (1 Kor 1, 21).
- Nestrácaj sa v smútku za minulosťou a neznepokojuj sa o budúcnosť; večnosť máš prežívať už tu a teraz, čo nie je nič iné, než spojenie sa s Bohom v láske. Toto je stále v tvojich možnostiach (porov. bod 28).
- Buď jednoduchý a snaž sa všetko zjednodušiť a nevšímaj si to, čo nie je tvojou povinnosťou. Tvojou základnou úlohou sú Božie skutky (Mt 18, 13; Mt 10, 16; Mt 6, 33; Jn 6, 28 – 29).
- Len keď budeš zabúdať na seba, budeš môcť zachytiť jasný Boží pohľad upretý na teba (Lk 9, 24).
- Vo všetkom, čo sa stane, sa snaž vidieť ruku Božej Prozreteľnosti, ktorá zasahuje do všetkého pre dobro tých, ktorí ho milujú (Rim 8, 28).
- Žiješ vo svete, ktorý je nepokojný a chaotický. Uvažuj nad tým, koľko je v ňom prázdnoty a prchavosti, a nenechaj sa chytiť do jeho sietí. Nevychádzaj zo svojej vnútornej cely, ani neohrozuj svoj pokoj (1 Jn 2, 15 – 17; Lk 10, 41 – 42; Mt 6, 24).
- Vždy a vo všetkom dôveruj Bohu. Odovzdaj sa mu so všetkými svojimi nepokojmi a starosťami (Mt 7, 9 – 11; Hebr 4, 15 – 16; Hebr 13, 6; Mt 6, 25; Ž 31, 6).
- Zabúdaj na seba a nebudú ti prekážať obmedzenia sveta a blížneho (1 Kor 13, 7; Ef 4, 32).
- Nikdy sa neľutuj a raduj sa, keď môžeš mať účasť na spasiteľnom Kristovom kríži (Mt 5, 12; Kol 1, 24; 1 Pt 4, 13).
- Priprav sa s veľkorysosťou na prácu a utrpenie, ktoré si vyžaduje nasledovanie Pána, a buď jeho svedkom vo svete. Maj dôveru, že ti nebude chýbať milosť, ktorá premení kríž na obetu lásky Bohu (2 Kor 12, 9; Lk 9, 23; Jak 1, 12).
- Neodmietaj kríž, objím ho, aby si mohol povedať: „Som ukrižovaný s Kristom; a už nežijem ja, ale Kristus žije vo mne“ (Gal 2, 19; Flp 3, 18 – 19).
- Neboj sa ťažkostí. Teš sa, veď vieš, že najvyššie vrcholky sa dosahujú ťažkým výstupom. Pozeraj sa na Krista a na jeho utrpenie a spoznáš, že jeho pokorenie je veľkosťou a jeho odovzdanosť slávou. Nasleduj ho s odvahou a pros ho o milosť, aby si neustúpil pred pokušením poľaviť na ceste (Jn 15, 18; 1 Kor 10, 13; Flp 4, 13; Rim 5, 3 – 5; Flp 2, 8 – 9).
- Prijímaj prekážky a nepredvídané situácie na ceste. Nedovoľ, aby z toho nepriateľ ťažil a obral ťa o pokoj. Urob zo svojho vnútorného ticha nedobytný hrad a vždy sa usiluj o pokoj (Jn 15, 20).
- Obetuj Bohu všetky ťažkosti a premeň ich na skutky lásky (Rim 12, 1).
- Uvedom si, že od nepriateľa ťa čaká veľa pokušení, ktoré prídu v podobe rozptýlenia, náhlenia alebo náhlych a potrebných úloh. Tvojou obranou bude sústredenosť a tvojím triumfom pokoj (Mt 4, 1; Mt 26, 24; 2 Kor 11, 3; Jak 1, 23; 1 Pt 1, 6 – 7; 1 Pt 5, 8 – 9).
- Za všetkých okolností si zachovaj vernosť Božej vôli, hlavne keď prídu chvíle vyprahnutosti alebo ťa zasiahnu pokušenia. Dôveruj a obnov v sebe plameň viery. Prijmi kríž, ktorý ti Pán ponúka, a využi ho na to, aby si mu ukázal skutočnú lásku, ktorá nespočíva v úžasných pocitoch, ale v tom, že máš účasť na smrti Ukrižovaného, ktorého miluješ (Mt 16, 24; Flp 1, 29).
- Nezanechaj boj, lebo je to tvoja očistná cesta, prostriedok na posilnenie a príležitosť k tomu, aby si sa stal naozaj verným (Ž 18, 2; Jób 7, 1; 1 Tim 6, 12).
- Neustále miluj, ale nikdy nestrať slobodu. Nech ťa žiadna láska neobmedzí a neoddiali od Boha (Dt 6, 4 – 5; Mt 10, 37).
- Neprilipni k ničomu, lebo si pútnikom, ktorý prechádza týmto svetom (Mt 6, 21; Gal 5, 1. 13).
- Nesnívaj o inom mieste a iných okolnostiach, kde by si sa mohol stať svätým. Neutekaj pred krížom. Prozreteľnosť ťa vždy dáva na miesto, ktoré je vhodné na to, aby si sa stal svätým; a len tam máš zaistenú milosť, ktorú potrebuješ (Ž 40, 8 – 9; Hebr 10, 7).
- Prijímaj utrpenie. Nemôžeš byť Božím svedkom v materialistickom svete bez toho, aby si neobetoval život. Odpor sveta a tvojho prostredia ti umožní vyznať Krista nespornou silou tvojho života a bude solídnym základom na budovanie Božieho kráľovstva (Lk 21, 12 – 13; Mt 10, 32 – 33; Jn 15, 19).
- Žiadne povolanie alebo misia v Cirkvi nemôže stáť v ceste tvojmu kontemplatívnemu životu. Do neho treba včleniť všetko to, čo si a čo robíš (Rim 8, 35; Ef 4, 1).
- Vždy konaj ako ten, kto je nositeľom Boha, kým skutočne si. Pri rôznych príležitostiach on sám sa k tebe skloní, aby bol prítomný tam, kde si (Lk 1, 41; 1 Kor 4, 15).
- Nech nie je tvojím potešením len hovoriť o Bohu, ale hľadať ho celým srdcom (Prís 10, 19).
- Ovocie tvojho života nezáleží od toho, že robíš viac, ale že si spojený s Kristom ako ratolesť s viničom, aby zrno, ktoré padne do zeme a odumiera, prinieslo ovocie (Jn 15, 1 – 2; Jn 12, 24).
- Len keď miluješ a necháš sa milovať, môžeš byť úplne priehľadný, aby si sa stal svetlom. Avšak väčšmi ako osvietiť pokúšaj sa žiť vo vnútornom svetle (Jn 15, 9; Mt 5, 14; Mt 6, 23; 2 Kor 4, 6; Ef 5, 8 – 9).
- Buď osobou, ktorá nehovorí veľa, a tak ochrániš svoje vnútorné ticho a sústredenosť. Ten, kto vždy počúva Boha, je pozornejší pre to, čo je vo vnútri, než pre to, čo je vonku (Ž 141, 3; Jak 1, 26).
- V pokore a pravde bráň svoje povolanie, poslanie, svoju vieru alebo svoje názory; avšak vždy tak, že budeš počúvať druhých a nič im nebudeš vnucovať (Mt 6, 33).
- Neplytvaj slovami. Nakoľko si nositeľom Boha, dávaj ho iným (1 Kor 2, 4).
- Keď si môžeš vybrať, múdro si vyber to, čo je chudobnejšie a pokornejšie. Ani ten najsvätejší cieľ ťa neoprávňuje, aby si sa spoliehal na silné prostriedky (Mt 18, 4; Mk 10, 43; Flp 2, 3. 5 – 7).
- Nerob si reklamu. Plň si svoje povinnosti s jednoduchosťou a pokorne a nehľadaj vďačnosť alebo uznanie od iných (Mt 6, 1; Mt 5, 46).
- Snaž sa byť vždy pozitívny, láskavý a srdečný, tak budeš svedkom Božej dobroty (Gal 5, 22; Ef 4, 32; Rim 15, 7).
- Prijmi svoju biedu a zraniteľnosť. Nehľadaj silu nikde inde, len v ukrižovanom Kristovi (2 Kor 12, 9 – 10; 1 Kor 1, 18. 27).
- Maj na pamäti, že čokoľvek sa stane, vždy je možné milovať, trpieť, obetovať sa Bohu a usmievať sa. Tak urobíš tento svet svojím nebom a z neba svoju vlasť (1 Pt 4, 12 – 13).
Pripravila Tatiana Berecká
Foto: Arimatea Kiškovská, SDR
Publikované v časopise Zasvätený život 01/2019.