Tajomná voda
Všimli ste si, že hladného najlepšie chápe hladný a smädného smädný? Počas poludňajšej páľavy sa pri Jakubovej studni stretli dvaja smädní. Bavia sa o vode. Ježiš ponúka vodu za vodu. A Samaritánka sa na tú jeho napokon chytí…
V Palestíne sa za Ježišových čias používala dvojaká voda: dažďová, nahromadená do podzemných cisterien, a pramenitá, čistá, z hĺbok zeme. Tá prvá, stojatá, sa zvyčajne do jesenných dažďov minula, druhá, živá, sa dopĺňala sama od seba. Tá prvá bola z mesiaca na mesiac horšia, druhá si zachovávala svoju sviežosť a čistotu po celý rok.
Už v Starom zákone dostáva tajomstvo životodarnej vody v prírode postupne aj nadmateriálnu symboliku, ktorá akoby vyúsťovala v Jánovom evanjeliu. Symbolika vody v ňom dominuje počnúc témou krstu, očisťovania a narodenia z vody až po uzdravujúcu zvírenú vodu rybníka Betsata. Najpôsobivejšia hĺbka symbolu vody sa však viaže priamo na osobu Ježiša.
Ježišov prísľub nemíňajúcej sa živej vody presahuje osobu Samaritánky, miesta, Jakubovu studňu s vodou i tú chvíľu… Obsah rozhovoru o vode života v samote so Samaritánkou sa pred Ježišovým umučením zopakuje verejne pred všetkými v jeruzalemskom chráme: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije… a z jeho vnútra potečú prúdy živej vody. Voda, ktorú Ježiš ponúka, sa dotýka najvnútornejšieho vnútra človeka a má silu raz navždy riešiť všetky jeho smädy. Dokonca aj krehký človek ju môže poskytnúť ďalším a ďalším smädným ako prísľub plnosti života, ktorý začína už teraz.
Pri studni si pokorný Boh pýtal vodu od pokorenej sebou či inými. Boh si pýtal obyčajnú vodu, aby dal nadmieru vody života. Boh si aj dnes pýta obyčajnú ľudskú lásku, aby dal hojnosť Božej lásky. Počiatkom všetkého, čo je a čo bude, je Božia pokora, ktorá od vekov prosí človeka, aby ho miloval (Dt 6, 5).
Aj na kríži je smädný. Chce jeho smäd pri zomieraní povedať, že všetku vodu života rozdal a pre neho mu neostala? Po smrti daroval aj tú najposlednejšiu: z prebodnutého boku. Aby nám získal večnú živú „vodu“, ktorou je láska Otca, Syna a Ducha Svätého.
Na každej svätej omši stále smädí, aby nám ju znova a znova všetku daroval.
Aj po v istom zmysle dvojnásobnom zrodení z vody vďaka krstu a zasväteniu si ešte stále môžem vybrať: mystickú vodu života, alebo cisterny tohto sveta.
Dagmar Kráľová