Tri razy dnes počujeme výsmešnú poznámku voči vysilenému a zúbožene vyzerajúcemu Ježišovi: „…iných zachraňoval a seba nevie… No zachráň sa, ak si židovský kráľ… Zachráň seba aj nás.“ To, ako sa na kríži trápi, vôbec nenasvedčuje tomu, že by bol kráľ. Práve naopak. Vyslovene trpí, dusí sa, je v kŕčoch… je rád, že ešte dýcha; ako by taký mohol zachrániť? Nad Ježišom visí ironický nápis v troch vtedy svetových rečiach: „Toto je židovský kráľ.“
Králi vládnu, bojujú, niekedy rozširujú hranice svojich krajín a podmaňujú si iné národy. Ježiš vyzerá presne opačne. Naozaj vyzerá. Ale! Z ironického nápisu v troch svetových rečiach sa stáva proroctvo. On práve teraz začína vládnuť. Počujeme otvorene o prvom človeku, ktorý sa stáva občanom jeho kráľovstva, občanom raja… je to spoluodsúdený zločinec. O ňom počujeme, že bol prenesený z moci tmy do kráľovstva Otcovho milovaného Syna.
Náš život je tajomstvom. Keď sme na kríži a zdá sa nám, že viac cítime smäd, klince a tŕne a… posmešnú reakciu davu… možno vtedy máme najväčšiu moc. Keď bol kráľ vyzdvihnutý na kríž, všetkých pritiahol k sebe…
Rastislav Dluhý, CSsR