Triedi Boh odpad?

Dlho mi trvalo, kým som našla zmysel v triedenom odpade. Fúúúú!!!! V hierarchii mojich tisícich dôležitých, predôležitých a ultra  dôležitých vecí mi to prišlo ako totálna trivialita s kusom vnucujúceho sa podozrenia, že niekto namiesto zjednodušenia života, po ktorom prudko piští každá časť mojej bytosti, sa kruto zahráva s pokusom roztrieštiť môj život na milióny subnedôležitých úkonov, spamujúcich moju myseľ, kde ktorý odpadok a do ktorého druhu koša zaparkovať.

Centrálny ekonomický systém v mojej hlave preratával silu nervového vypätia zo sústredenia sa, že kelímok treba vypláchnuť, olej otrieť, usmerňovania seba samej, aby som náhodou bezfarebné sklo nehodila do farebného,  nehovoriac o nákladoch na oplachovania týchto surovín,  energetického výdaja môjho organizmu na  poskakovanie po plastoch……namiesto bezduchého zahadzovania všetkých odpadkov do všeprijímajúceho starého dobrého kontajnera, ako to bolo kedysi.

Stalo sa, častice zmysluplnosti týchto úkonov sa dostali do môjho krvného obehu.

Nielen s tým som mala problém. Keď sa zmenili výkazy, tvoriace podklad na získanie dotácií pre deti a mládež, na nekonečné vypĺňanie elektronickej databázy, mohli ma pokojne používať ako maxibublifuk dlhodobo fŕkajúci bubliny výhrad na nedôverujúcu štátnu mašinériu, neochotnú veriť v počestnosť úmyslov, štatistík a papierov jednoducho vyplnených podľa skutočností ľuďmi, ktorým ide o dobro a naozaj len o dobro deti a mladých.

Aj vtedy som púšťala hromy blesky z Olympu mojej nasrdenosti (rozumej viac dovnútra ako navonok, pričom sa niečo predralo aj von), že namiesto priameho kontaktu s mladými sa prehĺbi môj priamy kontakt s internetom.

Stalo sa, integrovala som požiadavky v duchu: ak chceš dostať (dotáciu), dodaj (podklady). Vedela by o tom hovoriť moja nočná lampa, ktorá niekedy svieti do noci na počítač na mojom stole.

Nebudem sa čudovať, ak ma ktokoľvek pasuje za hundrošku extra kategórie, neohybnú bytosť, ktorá nemá rada zmeny a vyhýba sa im. Ale ruku na srdce, prípadne na hlavu, či niekto nemal s takýmito skutočnosťami niekedy problém.

Všimla som si, že v istom bode môj spýtavý pohľad putuje smerom k Bohu. Čo on na toto všetko? Taký ten pohľad….vidíš to? aj ty by si bol  rozhorčený?  Poznáme sa už dosť dlho. Takže snažím sa byť otvorená na to,  aká odpoveď príde. Tie spontánne myšlienky, intuície, tiché vnuknutia.

Triedi Boh odpad?  Zrejme áno. Niečo pri žatve, niečo po rybolove, niekedy ovce od capov, niekedy orezáva vinič, aby hrozno malo dosť miazgy a nevysililo sa, alebo dá priestor vyrásť spolu zrnu s kúkoľom, ale vytriedenie dotiahne do konca. Triedi. Možno s tým rozdielom, že jeho pohnútkou je láska. Nie zlosť a nevraživosť. V tom je rozdiel. Podstatný a plný nádeje.

Eva Rušínová