Možno si radi prečítate zaujímavosti o tom, ktoré plodiny sú najzdravšie a prečo. Aké sú ich liečivé účinky, čomu predchádzajú, čo sa z nich dá pripraviť. Na jednu sa však permanentne zabúda. Na mannu.
Keď Izraeliti prostredníctvom Mojžiša prijali Pánov zákon, stali sa jeho ľudom. Spolu s Pánovým slovom dostali účasť na Božej starostlivosti aj v podobe každodennej manny. V presnejšom preklade chutila ako medový posúch alebo oblátka s medom (Ex 16, 31b), čiže ako niečo sladké, čo sa lámalo.
A keď sa Boží ľud po štyridsiatich rokoch usadil v zasľúbenej zemi, pre pravoverného Žida sa stali mannou slová Zákona, ktoré podobne posilňovali, keď bolo treba posilniť, a tešili, keď bolo treba potešiť. Tak na prahu Nového zákona mohli Židia interpretovať jej kvalitu v symbolickom zmysle, že chutila na mieru každého zvlášť: „Anjelským pokrmom si živil svoj ľud, z neba si im dal hotový chlieb bez práce, ktorý má v sebe všetku slasť a uspokojí každú chuť. Lebo tento tvoj dar prejavoval tvoju nežnú lásku k tvojim deťom. Prispôsoboval sa chuti toho, čo ho požíval, premenil sa na to, čo kto chcel“ (Múd 16, 20 – 21).
Manna je starozákonnou verziou otčenášovej prosby: Chlieb náš každodenný daj nám dnes. Dodnes ostala nádherným symbolom Božej opatery o svojich. Ako keby sme boli na 40-ročnej dovolenke s Pánom: ráno vstaneme, nazbierame si celodennú dávku, pripravíme si ju ako chceme a zvyšok dňa môžeme stráviť v Pánovej spoločnosti, vo vzdávaní vďaky. Nemusíme siať, ani polievať, ba ani žať či mlátiť… Každý poľnohospodár, ktorý vie, koľko sa treba naplahočiť pre dobrú úrodu, by to hneď bral.
Na púšti tohto sveta je tvojou mannou Ježiš. Dáva sa ti ako pokrm na špeciálny exodus. Na slobodu z odľudšťujúceho sebectva. Aby ťa zbožstvil do pravej identity.
Možno aj pre teba už 40 rokov každý deň ticho zostupuje z neba. Aby ti ponúkol tie duchovné vitamíny a živiny ľudskosti, ktoré na dnes potrebuješ. Pre slabého je Silný, pre smädného Občerstvujúci, pre unaveného je Odpočinkom, pre zatrpknutého je Sladký… pre hladného je Chlebom a pre prázdneho Slovom života.
Dagmar Kráľová, saleziánka