Úplná závislosť na Bohu

Boh si povolal tých, ktorých sám chcel, a udelil im milosť, aby mu slúžili po všetky dni svojho života takým spôsobom, ktorý je pre povolaných a jemu zasvätených jedinečným prejavom, vyplývajúcim z hĺbky ich vnútra. Jedinečnosť v prípade kontemplatívnych redemptoristiek byzantského obradu v monastieri vo Vranove nad Topľou, ktorý má za sebou desaťročnú históriu, spočíva nielen v prebývaní v Božej prítomnosti, v nasmerovaní pohľadu na Boha, ale aj v postoji úplnej závislosti na Bohu, ktorý mi dal život a bez prestania ho aj udržuje. S týmto vedomím vstávam, spievam žalmy, pracujem, ale aj hľadím na tých, s ktorými sa dennodenne stretávam – so sestrami, s ktorými žijem a budujem spoločenstvo lásky.

Dar, milosť, ale tiež tajomstvo, pretože aj napriek klauzúre dvere kláštora sú stále otvorené pre prichádzajúcich, pre potrebujúcich a pútnikov. Ich cieľom je načerpať a pokračovať v ceste. Podľa potreby každý sa môže nasýtiť tým, čo v danej chvíli potrebuje. Často je to spoločná liturgická modlitba, ktorej sú ľudia účastní. Veľakrát čerpajú z ticha ako z pokojného prístavu, kde svet sa zdá byť so svojou vášnivou a prenikavou ponukou vzdialený a nedostupný. Stáva sa, že pri osobných stretnutiach a rozhovoroch sa pozemský čas zleje s pohľadom večnosti a v ňom sa navzájom učíme žiť v harmónii.

Boh nás volá k pokániu za naše hriechy, ale aj za hriechy iných. Pozýva nás k zmene zmýšľania a cez rôzne situácie, ktoré sám režíruje, povzbudzuje nás a pretvára na svoj obraz, očisťuje duše a robí nás sebe podobnými. Nič zvláštne, iba žiť s Bohom a žiť z Boha, aby on mohol žiť v nás. Vtedy tí, ktorí sa stretnú s nami, uvidia Boha, ktorý je tu prítomný. Vtedy aj ich naplní Duch živého Boha, usmerni naše životné cesty a posilni naše kroky, aby sme mohli v jeho svetle kráčať do cieľa našej cesty, ktorým je zjednotenie, zbožštenie.

Alena Hutňanová, OSsR

Článok bol publikovaný v prílohe časopisu Zasvätený život 01/2019.