Bazilika minor v Michalovciach sa 3. februára na fatímsku sobotu zaplnila „zasvätenými“. Hostiteľmi boli redemptoristi, ktorí v Bazilike a následne v kláštore privítali 97 rehoľných sestier, otcov a bratov a 7 vladykov Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku. Pred sv. liturgiou zaznela katechéza sr. Aleny Hutňanovej OSsR, predstavenej kláštora sestier redemptoristiek vo Vranove nad Topľou – Lomnici. Venovala sa téme: „Umenie hľadania Božej tváre“. Počas archijerejskej sv. liturgie hlavným celebrantom a kazateľom bol vysokopreosvietený arcibiskup a metropolita Jonáš. Ten v homílii vyzval prítomných k radikálnosti života, pričom uviedol príklad studitských mníchov a ich odhodlanosť neopustiť kláštor hoci by sa dialo čokoľvek v čase vojny, pričom napĺňať modlitebný program „hoci by aj rakety padali“.
Medzi prítomnými biskupmi boli vl. Cyril Vasiľ SJ, vl. Peter Rusnák, vl. Milan Lach SJ, vl. Milan Chautur CSsR, vl. Ján Babjak SJ a vl. Marián Andrej Pacák CSsR. Slávnosti sa zúčastnili rehoľné sestry baziliánky, služobnice, redemptoristky a zasvätená panna z Ordo virginum. Z mužských radov boli dvaja mnísi, baziliáni a redemptoristi. V popoludňajšej moderovanej diskusii zazneli otázky, ako napr.: „Čo by sa stalo so svetom, keby v ňom nebolo rehoľníkov?“, alebo „Kde, v čom a v kom vidíme potenciál a nádej pre našu Cirkev?“. Vzácnymi boli odpovede vladyku Petra a vladyku Milana CH. na otázku: „ako žiť zasvätený život, keď príde choroba a človek je odkázaný na lekárov?“.
Metropolitný deň zasvätených 2024 sa končil s opakujúcim sa prianím, aby sa to znova v budúcnosti zopakovalo. Nech Boh žehná rehole v našej Gréckokatolíckej metropolitnej Cirkvi.
o. Miroslav Bujdoš CSsR