Homília na sviatok Obetovania Pána: Neposielajme nádej do dôchodku, ale čakajme na Pána

Simeon a Anna, hoci zažili ťažkosti a sklamania, nepodľahli defetizmu, neposlali nádej „do dôchodku“. – povedal pápež František pri svätej omši na sviatok Obetovania Pána. Ako zdôraznil, aj každý kresťan, najmä rehoľník, je Pánom povolaný, aby ho očakával. „To najhoršie, čo sa nám môže stať, je upadnúť do „spánku ducha“: uspať srdce, znecitliviť dušu, uložiť naše nádeje do temných zákutí sklamania a rezignácie,“ – zdôraznil Svätý Otec.

HOMÍLIA SV. OTCA

Sviatok Obetovania Pána, XXVIII Svetový deň zasväteného života, Bazilika Sv. Petra, 2. február 2024

Kým národ očakával Pánovu spásu, proroci ohlasovali jeho príchod, ako uvádza prorok Malachiáš: „Príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite“ (3, 1). Simeon a Anna sú obrazom a stelesnením tohto očakávania. Vidia ako Pán vchádza do svojho chrámu a osvietení Duchom Svätým ho spoznávajú v Dieťati, ktoré Mária nesie v náručí. Čakali ho celý život: Simeon, „človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela“ (Lk 2, 25) a Anna, ktorá „nikdy neodchádzala z chrámu“ (Lk 2, 37).

Osoží nám hľadieť na týchto dvoch starcov trpezlivých v očakávaní, bdelých v duchu a vytrvalých v modlitbe. Ich srdcia zostávali bdelé ako stále horiaca pochodeň. Sú v pokročilom veku, ale majú mladé srdce; nenechávajú sa pohltiť dňami, lebo ich oči zostávajú obrátené k Bohu v očakávaní (porov. Ž 145, 15). Boli obrátení k Bohu v očakávaní, neustále pripravení. Na ceste životom zažili ťažkosti a sklamania, ale nepodľahli defetizmu (porazeneckému sklonu): neposlali svoju nádej „do dôchodku“. A tak, keď hľadia na Dieťa, spoznávajú, že sa naplnil čas, vyplnilo sa proroctvo, prišiel ten, ktorého hľadali, a po ktorom túžili, Mesiáš národov. Tým, že si udržiavajú živé očakávanie Pána, stávajú sa schopnými privítať ho v novosti jeho príchodu.

Bratia a sestry, čakanie na Boha je dôležité aj pre nás, pre našu cestu viery. Pán nás každý deň navštevuje, hovorí k nám, zjavuje sa nečakaným spôsobom a na konci života a čias príde. Preto nás on sám nabáda, aby sme zostali ostražití, aby sme bdeli, aby sme vytrvali v očakávaní. To najhoršie, čo sa nám môže stať, je totiž skĺznuť do „duchovnej ospalosti“: uspať srdce, znecitliviť dušu, uložiť nádej do temných zákutí sklamania a rezignácie.

Celý príhovor si môžete prečítať na Vatican News.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek
Ilustračné foto: Markéta Zelenková / Člověk a Víra