V Peru blahorečili minoritov zavraždených marxistami v roku 1991

V peruánskom meste Chimbote boli v sobotu blahorečení traja mučeníci modernej doby. Novými blahoslavenými sú minoriti poľského pôvodu Zbigniew Strzałkowski a Michał Tomaszek a taliansky misionár Alessandro Dordi. Dvaja minoriti zomreli mučeníckou smrťou v oblasti Pariacoto v peruánskych Andách, kde ich 9. augusta 1991 zavraždilo teroristické komando marxistickej gerilovej organizácie Sendero luminoso – Svetlý chodník. Taliansky misionár bol zavraždený v rovnakom období vyčíňania militantov. Ako sa neskôr priznal vodca gerily, ktorý dal príkaz na ich popravu, dôvodom bolo, že hlásali „ópium ľudstva“, čiže náboženstvo, ktoré sa stúpenci marxizmu usilovali zlikvidovať ako svojho úhlavného nepriateľa.

Dnešnej slávnostnej svätej omši blahorečenia na štadióne v Chimbote predsedal prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato. Žiadosť o zaradenie troch peruánskych mučeníkov do zoznamu blahoslavených predniesol biskup Chimbote Mons. Ángel Simón Piorno.

Tri osobnosti a okolnosti ich mučeníctva približuje kustód minoritov na Slovensku P. Tomáš Lesňák OFMConv:

Bl. Michal Tomaszek sa narodil 23. septembra 1960 v Lekawici v Poľsku. Pochádzal z nábožnej rodiny a ako dieťa často putoval do neďalekého mariánskeho chrámu v Rychwalde, kde spoznal minoritov. Po skončení základnej školy nastúpil do minoritského malého seminára v Legnici. Po maturite v roku 1980 vstúpil do noviciátu, za kňaza bol vysvätený v roku 1987. Dva roky pracoval v Poľsku ako kaplán a v roku 1987 so zapáleným srdcom pre apoštolát vycestoval do Peru. Michal bol citlivý a veľmi milý človek, s hlbokou vierou, ponorený v modlitbe a oddaný evanjelizácii. Mal hlbokú lásku k Panne Márii a prejavoval to aj prostredníctvom hudby, keďže hrával na gitare, a získaval si tak mnohých mladých a deti.

Bl. Zbigniew Strzałkowski sa narodil 3. júla 1958 v poľskom Tarnowe. Bol usilovným, disciplinovaným a schopným žiakom, v roku 1973 začal štúdium na Strojníckej priemyslovke v Tarnowe. V roku 1979 vstúpil do rehole minoritov a v roku 1986 prijal kňazskú vysviacku. Predtým než v roku 1988 vyrazil do Peru, pôsobil ako vicerektor v minoritskom malom seminári. Bol dobrým a zodpovedným človekom, vynikajúcim organizátorom, so záľubou v matematike. Miloval prírodu, staral sa o chorých a slúžil všetkým núdznym. Fascinoval ho príklad sv. Maximiliána Kolbeho.

Pariacoto je mestečko položené vysoko v peruánskych Andách. Koncom 80-tych rokov sem prišli Menší bratia – minoriti, aby slúžili ľuďom vo farnosti, ktorú im zveril biskup. K nej patrilo, okrem Pariacota, obrovské územie s asi sedemdesiatimi ťažko dostupnými dedinami, do ktorých sa dostávali terénnym autom, alebo len koňmo či peši. Niektoré dediny sa nachádzajú vo štvortisícovej nadmorskej výške.
Pastorácia misionárov obsahovala nielen prípravu a poskytovanie sviatostí, ale predovšetkým formáciu osôb rôznych skupín: katechétov, liturgických animátorov, regionálnych zodpovedných, rodín a mládeže a tiež organizáciu pomoci ľuďom postihnutých suchom, zemetraseniami či epidémiami.
Dňa 9. augusta 1991 po sv. omši boli páter Zbigniew a páter Michal násilne odvlečení z kláštora členmi komunistickej teroristickej organizácie. Tretí člen komunity bol v tom čase v Poľsku. Bratov uniesli teroristi spolu s rehoľnou sestrou Bertou Hernandez, ktorá nechcela pátrov opustiť. Pred tým, než mali prejsť cez most, smerujúci do Cochabamby, teroristi sestru vyhodili z auta. Potom most za sebou podpálili a bratov odviezli na miesto zvané Pueblo Viejo. Tam boli obaja minoriti zastrelení. Pri tele pátra Zbigniewa sa našiel kartón s nápisom po španielsky: „Takto zomierajú posluhovači imperializmu.“

Teroristi zabili misionárov preto, lebo ako tvrdili „klamali ľud“, „hlásali pokoj a uspávali ľudí náboženstvom, ružencom, omšami, čítaním Písma, a preto bol ľud proti revolúcii. Náboženstvo je ópiom ľudu a spôsobom ako uspať, oklamať a ovládnuť ľudí“.

Bl. Alessandro Dordi, tretí zo skupiny blahorečených, sa narodil na severe Talianska v roku 1931. Po dvanástich rokoch aktívneho pôsobenia vo farskej pastorácii v Taliansku sa stal kaplánom talianskych emigrantov vo Švajčiarsku. V tomto období prežíval duchovnú skúsenosť ako kňaz-robotník v prostredí zamestnancov továrne na hodinky. Skoro päťdesiatročný prichádza do diecézy v Chimbote a je mu zverená farnosť v Santa. Tak ako v predošlom období jeho života, venuje sa aj manuálnej práci, spolupracujúc napríklad na projekte a stavbe vodovodu v Santa a na iných miestach v okolí.

Hoci pohreb minoritov bol ľudovou demonštráciou a pohrebný sprievod sa musel častokrát zastavovať pre množstvo ľudí, ktorí sa s misionármi prišli rozlúčiť, teroristi išli ďalej za svojim cieľom zlikvidovať „nepriateľov revolúcie“ a o dva týždne neskôr, 25. augusta 1991, zajali otca Alessandra Dordiho po tom ako skončil svätú omšu a po krátkom fingovanom procese ho zastrelili.

(Zdroj a foto: RV; -jb-)