V Tanzánii sa stretli zasvätené ženy východnej a strednej Afriky
Viac než stopäťdesiat zasvätených žien z deviatich afrických štátov sa v uplynulom týždni v hlavnom meste Tanzánie Dar es Salaam zúčastnili na 17. plenárnom zasadnutí Združenia zasvätených žien vo východnej a strednej Afrike (ACWECA). Témou stretnutia bolo „Znovu oživiť našu solidaritu pre hlbšiu evanjelizáciu v komplexnej realite súčasnosti v regióne“.
Stretnutie poukázalo na potrebu „veľmi hlbokej formácie sestier, ktoré chcú byť prorockým hlasom v spoločnosti,“ uviedla pre média zástupkyňa Medzinárodnej únie generálnych predstavených v Ríme sestra Patricia Murrayová, ktorá sa na stretnutí zúčastnila. Ako ďalej prezradila, „je potrebné aby táto formácia bola zároveň pozorná zvlášť na dramatické kontexty v krajinách akými sú Južný Sudán, Eritrea a Sudán.“
Úlohou sestier je byť nablízku ľuďom a nie byť „jednoduchými poskytovateľmi služieb“. Práve v krajinách, kde je situácia nebezpečná a nestabilná, rehoľné sestry ostávajú, aj keď sa stretávajú s veľkými problémami pri prežívaní nielen svojho zasväteného života, ale aj toho každodenného. V tomto kontexte sestra Murrayová pripomenula tragickú smrť slovenskej rehoľnej sestry Veroniky Rackovej SSpS:
„Všetci si veľmi dobre spomíname na Veroniku Rackovu z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého; lekárku, ktorú zabili v máji 2016 v Južnom Sudáne a na mnohé ďalšie setry, ktorých život je v ohrození v oblastiach, kde rebeli unášajú, znásilňujú a zabíjajú,“ uviedla sestra Murrayová a dodala:
„I keď tieto sestry vedia, že riskujú život, nikdy neopustili krajinu, v ktorej žijú. Sama si spomínam, že keď som žila v Južnom Sudáne, od mnohých ľudí som počula: ,Sestry nás nikdy neopustili’. Verím, že prítomnosť – mnoho krát nenápadná, jednoduchá – odvážnych žien po boku trpiaceho ľudu je veľkým znakom, a som si istá, že v Cirkvi prichádza k čoraz väčšiemu poznaniu, že jednoduché poslanie «byť prítomné», je tak isto dôležité ako samotná činnosť.“
Na záver zástupkyňa Medzinárodnej únie generálnych predstavených zhodnotila situáciu medzi rehoľnými sestrami na africkom kontinente týmito slovami:
„Sú veľmi zjednotené ako skupina a vidím mnohé schopnosti. Ocenila som aj veľkú úprimnosť v riešení otázky, ako žiť v medzikultúrnych a medzikmeňových kontextoch. Nikdy nie je jednoduché prekonávať bariéry, ale ak sa to podarí, sestry môžu byť prorockým znamením. Zasvätené ženy môžu ukázať, že napriek kmeňovým a kultúrnym rozdielom je možné žiť pospolu.“
Zdroj: RV
-msk-