Večné sľuby u biskupa Lacha / Bosé mníšky, nožnice na vlasy a plno symboliky

Prechádzal mi mráz po chrbte, spomína si vladyka Milan Lach na obrad v americkom kláštore.

Na začiatku liturgie boli dve bosé mladé ženy s dlhými vlasmi. Na konci obradu ostrihané a do čierneho habitu zahalené mníšky.

Slávnosť skladania večných sľubov v monastieri Krista Ženícha v Burtone v americkej eparchii Parma označil magazín National Catholic Register (NCR) za raritnú udalosť plnú symboliky, ktorá predstavuje príležitosť na kontempláciu.

Mníšsky život je špeciálnym vyjadrením krstného záväzku, napísal NCR.

Dve rehoľníčky, sestra Natália a sestra Petra, skladali doživotné sľuby do rúk miestneho biskupa, eparchu Milana Lacha.

„Tieto dve krásne mníšky nám všetkým veriacim pripomínajú vzácny a životodarný dar vôd krstu,“ napísal portál NCR s tým, že obrad skladania doživotných sľubov v byzantskom ríte je nádherným vyjadrením neustáleho volania cirkvi k pokániu a obráteniu.

Ako to teda vyzerá?

Obrad sa začína tropárom dňa, teda krátkym hymnom, v tomto prípade sa používa troparion o márnotratnom synovi, aby sa zvýraznilo volanie k pokániu.

Rehoľníčky vošli do predsiene kostola, kde svoj habit vymenili za biely odev, ktorý má symbolizovať krstné šaty. „Toto oblečenie bude raz slúžiť ako ich pohrebný odev,“ uvádza NCR.

Následne vošli – bosé – aj s mníšskou komunitou do lode kostola, kde nasledujú tri prostrácie (ležanie tvárou k zemi). Tie majú vyjadrovať tri krstné ponorenia.

Posledná prostrácia je už pri nohách biskupa, kde sa sestry modlia o milosť byť prijaté medzi kajúcnikov. Nasledujú otázky biskupa, či skladajú sľuby slobodne a podobne. Otázky uzavrie biskup katechézou.

Okrem iného biskup Lach sestrám povedal: „Nech ťa (Pán) prijme a objíme, nech ťa ochráni; nech je tvojou silnou hradbou proti nepriateľovi; nech je tvojou skalou vytrvalosti a zdrojom útechy; nech bojuje po tvojom boku v bitkách, inšpiruje ťa odvahou a zaplaví tvoju dušu svojím pokojom; nech je s tebou, keď padneš a keď znova vstaneš, utešuje a povzbudzuje tvoje srdce útechou Ducha Svätého.“

Silný moment prišiel potom: Biskup Lach vyzval sestru, aby mu podala nožnice položené na evanjeliári, ktorými sa mali odstrihnúť jej vlasy. Keď vzala nožnice a podala mu ich, vladyka ich vypustil z ruky. Opäť ju vyzval, aby mu ich podala. Zdvihla teda nožnice z podlahy a podala mu ich, no on ich odhodil o čosi ďalej. Zdvihla ich a podala mu ich. On ich do tretice zahodil, pričom po nožnice musela ísť až do polovice kostola. (Na videu okolo 55. minúty.)

V kostole to pri tomto úkone zašumelo a bolo vidno aj úsmevy veriacich. Ide však o hlboký symbol – kandidát mníšskeho života tak dokazuje svoje odhodlanie prijať záväzok a slobodne sa darovať Kristovi.

Nasledovalo samotné odstrihnutie vlasov, pri ktorom vladykovi asistovala predstavená kláštora. Po ňom dostala sestra nový habit a na hlavu jej nasadili klobúk. Sestru obul do sandálov samotný. Dostala tiež opasok a čotky, na ktorých sa neustále modlí: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ Taktiež si prevzala prsteň a kríž.

Ide o symboly pokánia s odvolaním na príbeh o márnotratnom synovi, kde ho milosrdný otec po návrate obuje do sandálov, odevu a dajú mu prsteň.

Od tohto momentu mníška strieda titul „sestra“ za „matka“. Vyjadruje to plodné manželské spojenie s Kristom. Potom sa matka presunie pred ikonu Krista so zapálenou sviečkou v sprievode predstavenej a duchovného otca, kde zostane po zvyšok liturgie.

Vladyka Milan Lach: Prechádzal mi mráz po chrbte

Správca gréckokatolíckej eparchie Parma v Spojených štátoch vladyka Milan Lach obrad večných sľubov zažil po prvýkrát ešte ako desaťročný chalan v moravských Svitavách. Večné sľuby tam skladala sesternica jeho mamy, baziliánka sestra Naukracia.

„Bol to silný zážitok v mojom živote, keď som ju videl ležať mladú na zemi zakrytú čiernou plachtou, a to ešte počas komunizmu, čo tiež prispelo k tomu, že som sa stal aj ja rehoľníkom jezuitom,“ spomína si pre Svet kresťanstva biskup Lach.

Čo sa týka spomínaného obradu v americkom kláštore, vladyka Lach vraví, že mu prechádzal mráz po chrbte počas celého obradu mníšskeho postrihnutia.

„Texty obradu sú veľmi duchovne hlboké a bohaté. Ale asi najsilnejšie pre mňa bolo, keď mi nožnice podala samotná sestra, aby som jej tie dlhé vlasy odstrihol za prítomnosti všetkých ľudí. Len ženy vedia, čo to znamená zrieknuť sa svojich vlasov a k tomu ešte dobrovoľne. Je to vonkajší znak toho, čo sa deje vnútri mníšky. Zrieknutie sa sveta, tela a diabla úplne pre Krista.“

Podľa biskupa Lacha nejde o tak výrazne zriedkavý obrad, ako to opísal americký portál. Faktom je, že sa o tom vždy nepíše, navyše, rehoľných povolaní je pomenej a ešte menej ich príde k večným sľubom. „Preto sa to javí zriedkavé,“ dodal.

Mníšsku profesiu mníškam v ženskom monastieri Krista Ženícha v Burtone robil už trikrát. Raz matke Iliane pred troma rokmi a teraz matke Natálii a matke Petre.

„Samozrejme, všetky mníšky poznám osobne. Niekedy k nim chodievam pomodliť sa spolu s nimi večiereň či Božskú liturgiu a dať im duchovnú prednášku. Momentálne je ich šesť a majú dve kandidátky,“ približuje vladyka.

Keďže sa kláštor nachádza v jeho eparchii, v septembri 2019 ho kanonicky oficiálne ustanovil a uviedol na jeho čelo igumenu Teodoru. Vo februári tohto roku ako eparchiálny biskup uskutočnil prvú kanonickú vizitáciu, čo je jeho povinnosťou podľa Kódexu kánonov východných cirkvi urobiť každých päť rokov.

V americkom kláštore možno nájsť aj prepojenie so Slovenskom. Ako približuje biskup Lach, jedna z mníšok, matka Cecília Hritzová, mala svojich prarodičov zo Zemplínskeho Klečenova v okrese Trebišov.

„Modlím sa, aby sa východné mníšstvo, ktoré tu v minulosti bolo, opäť vrátilo do Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, lebo inak riskujeme, že stratíme svoju identitu ako východní katolíci,“ uzavrel.

Pavol Rábara / Svet kresťanstva / Postoj.sk
Ilustračná fotografia: http://www.christthebridegroom.org/