Vincentíni uzatvoria diecéznu fázu procesu blahorečenia Jána Havlíka

Arcibiskupský úrad v Bratislave, vincentínska rodina spolu s obcou Dubovce pozývajú na radostnú udalosť, ktorou je ukončenie diecézneho procesu blahorečenia Božieho služobníka Jána Havlíka. Diecéznu fázu procesu blahorečenia otvoril 9. júna 2013 v Skalici Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita, a jej cieľom bolo zozbierať čo najviac svedectiev, archívnych materiálov a historických správ o kandidátovi blahorečenia. Diecézna fáza bude ukončená dňa 24. februára o 9:00 hod. v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave, kde budú zapečatené dokumenty, ktoré budú pripravené pre ďalšiu, tzv. rímsku fázu a odovzdané Kongregácii pre kauzy svätých.

Seminarista Misijnej spoločnosti sv. Vincenta, obetavý muž, ktorý skutkami svedčil o trvalo platných hodnotách, svedok viery, ktorý slúžil pravde i za cenu svojho života, strávil niekoľko rokov vo väzení a na nútených prácach v uránových baniach. Po jedenástich rokoch utrpenia bol smrteľne chorý pacient prepustený na slobodu. Zomrel vo veku 37 rokov na následky neľudského zaobchádzania.

Krátky životopis:

Ján Havlík sa narodil ako najstarší zo štyroch detí. Rodina bola veľmi chudobná. Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola vincentkou. Janko chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči.
V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov. Po skončení vojny sa Janko vrátil do Banskej Bystrice, aby dokončil štúdium. V máji 1949 zmaturoval.
O rok neskôr, v máji 1950, bol Havlík spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do „preškoľovacieho ústavu“ v obci Kostolná. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950. Našiel si potom podnájom v Nitre a pri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.
Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB, Havlík a jeho spolubývajúci boli zatknutí. Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu, zostal v ňom 15 mesiacov. Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia. Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť u Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach.
Na konci leta 1958 bol druhýkrát obžalovaný pre misijnú službu spoluväzňom. Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni. Pri súdnom procese mu bol trest navýšený o ďalší rok. Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 taký zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave. V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy.
Zomrel na Vianoce v roku 1965 vo veku 37 rokov.

-msk-